Ako sa modliť v dobe korona-pandémie

Myslime na iných a dokážeme sa slobodne nadýchnuť

Vírus si nasadil korunu a vydal sa na svoje ťaženie okolo sveta ako kráľ. Dokáže vyvolať doteraz neznámu chorobu. Viacerí pri nej strácajú dych. Ako keby z nich hovoril zadychčaný zhon našich čias. Pri ťažkom priebehu choroby zlyhávajú ľuďom pľúca. Zomierajú najmä starší ľudia, alebo tí, čo už majú aj iné ochorenia.

Všade naokolo je plno nápadov, ako sa vyrovnať s touto hrozbou. Mnohé majú aj duchovnú a náboženskú povahu. Aj takto sa môžeme modliť.

Modlitbu môžeme brať aj ako príležitosť myslieť na iných

Pri prosbách si predstavujeme „Boha“ ako všemohúceho. Je mocou, ktorá na počiatku stvorila svet a teraz občas zasahuje do jeho behu. Najmä keď naňho naliehame, aby vykonal to či ono a všetci opakujú: Prosíme ťa, vyslyš nás!

Ale dá sa to aj inak. Prosby môžeme brať ako príležitosť myslieť na iných, najmä pri pohľade na korona-pandémiu a dychovú tieseň, ktorú vyvoláva.

Starosť o seba navzájom nás tak dnes pozýva späť do úzkeho spoločenstva – tam, kde sa dvaja alebo traja zídu… Tam sa dopĺňajú zvolania prosieb akoby samy od seba, nahlas i mlčky.

Slobodne sa nadýchnime

Na zvolania prosieb neodpovedáme slovami, ani spevom, ale tichým nádychom  – výdychom. Vydychujeme, vnímame a vyčkávame. Sám od seba sa nám otvorí nový priestor a do nášho vnútra prúdi nový nádych. Klasický rytmus výdychu a nádychu, ako pri melodickej reči, alebo zborovom recitovaní žalmov. Je to klasické cvičenie na duchovnej ceste. Tých, ktorých mená vyslovíme, berieme so sebou do priestoru nášho dýchania.

Týmto spôsobom snáď môžeme vnímať Veľké Dýchanie, ktoré nás preniká. Či nám azda takto v ústrety neprichádza budúcnosť, z ktorej na nás dýcha prázdnota a do ktorej nás vťahuje stvoriteľský vír? Pretože „prázdnota“ môže byť aj „plnosťou, ktorá je tehotná všetkými možnosťami“ (Willigs Jäger). Vtedy si v nás vydýchne sloboda.

Zapaľujeme sviečku a nadychujeme sa v zadychčanom nepokoji sveta. Vedome sa pritom zriekame pojmu „Boh“. Ateisti rozmýšľajú podobne a môžu sa s nami solidarizovať.

Úvod

Hovorme o tom

Strach obchádza svet.

Strach pred vírusom, ktorý nosí korunu a berie dych.

O tejto dráme premýšľame tak, že myslíme na iných.

Prekukli sme strach a naberáme odvahu.

Dýchame a načúvame.

Vnímame dýchanie?

Litánie dýchania

1. Myslíme na ľudí v našej blízkosti:

  • rodičov a starých rodičov
  • deti a vnúčatá
  • priateľov a známych

2. Myslíme na ľudí, ktorí ochoreli:

  • tu, v našej krajine
  • v krajinách, ktoré sú zvlášť ťažko postihnuté
  • na ľudí na úteku a v utečeneckých táboroch

3. Myslíme na ľudí, ktorí sa starajú o zdravých a chorých:

  • dobrovoľníkov a dobrovoľníčky
  • ženy a mužov v pomáhajúcich povolaniach
  • lekárky a lekárov

4. Myslíme na zodpovedných vo verejnom živote a v štáte:

  • odborníkov a vedcov
  • ľudí v médiách
  • úradníkov, políciu, armádu

5. Myslíme na ľudí v kultúre:

  • umelkyne a umelcov
  • tvorcov hudby, spevu a reči
  • majstrov duchovného života

Záver
Vnímame ducha dýchania?
Ducha a dýchanie sveta, ktorý nastáva?
Dýcha v nás duch slobody?

Hovorme o tom

Alois Odermatt je historik, teológ, špecializuje sa na dejiny liturgie (al.odermatt  (AT) bluewin.ch)