Bielorus v Bratislave, Slovák v Minsku

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

Minsk 19. júna 2020. Foto: Sergei Gapon, AFP

Slovenský veľvyslanec Jozef Migaš sa zúčastnil na vojenskej prehliadke k 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny v Minsku 9. mája 2020, čo neoznámil do centrály na Hlbokej ulici v Bratislave a učinil tak napriek koordinácii veľvyslancov členských krajín Spoločenstva tamojšou delegáciou EÚ.

Bieloruský veľvyslanec Igor Leščeňa sa v osobnom príhovore zastal protestujúcich Bielorusov, podporil ich požiadavky a odsúdil násilie bezpečnostných síl na demonštrantoch. Bieloruský rezort diplomacie to označil ako prekročenie bežného rámca správania sa veľvyslanca. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať.

Vo svete diplomacie sa stáva veľmi zriedka, že na svoje posty rezignujú veľvyslanci dvoch krajín „navzájom“. V máji v dôsledku svojho konania rezignoval slovenský veľvyslanec v Bielorusku Jozef Migaš a v auguste bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa. Na prvý pohľad to vyzerá, že obaja, dnes už exveľvyslanci, urobili rovnaké gesto. Dôvody?

Jeden i druhý urobil to, pre čo sa sám rozhodol a svoje konanie nekonzultoval s nadriadeným rezortom zahraničia. Obaja vyjadrili svoj vlastný postoj, ktorý išiel v protiprúde so smerovaním vlády, ktorú má reprezentovať. Migaš i Leščeňa dobrovoľne rezignovali, skončili vo funkcii a odišli domov.

V čom je teda rozdiel? V tom, že veľvyslanec Bieloruska sa svojím konaním postavil diktátorovi a veľvyslanec Slovenska svojou prítomnosťou na prehliadke diktátora podporil. Veľvyslanec Leščeňa riskoval omnoho viac, ako len stratu postu veľvyslanca, kým veľvyslanec Migaš okrem pozície veľvyslanca neriskoval nič. Bielorus netuší, čo ho doma čaká a na základe predchádzajúcich skúseností ľudí, ktorí sa postavili prezidentovi Lukašenkovi, predpokladá problémy. Slovák doma pokračuje v bežnom živote a podniká bez problémov ďalej.

Neviem, ako sa Lukašenkov režim zachová voči svojmu kritikovi a ako bude konať on pod tlakom moci. Svojím konaním však prekvapil. Postavil sa na stranu občanov, ktorí chcú mať normálne voľby a normálnu krajinu. Jeho slovenský kolega prekvapil tiež. Občania Slovenska pred časom rozhodli, že chcú byť členmi EÚ a členstvo svojej krajiny v Spoločenstve väčšinovo i dlhodobo podporujú. Svojím postojom nereprezentoval hodnoty občanov Slovenska ani EÚ, ktorých v Bielorusku zastupoval. Keď dvaja urobia to isté, nie je to to isté.