Biskupi ukázali Prostredníkovi prostredník

Pripomíname si 500. výročie reformácie alebo exkomunikácie?

Luther vo Wormse, Anton Werner, 1877 (Wikimedia commons)

V časoch Jana Husa a Martina Luthera znamenala exkomunikácia rozsudok smrti. Vo vzťahu ku večnému životu priamo, lebo mimo cirkvi nebolo spásy. Vo vzťahu k pozemskému životu nepriamo, lebo sa nik neodvážil riskovať vlastný život a podať vyobcovanému pomocnú ruku. V tých časoch nielenže nebolo spásy mimo cirkev, ale ani nebolo spoločenstva a obecenstva mimo cirkev. Spor sa neviedol o to, či cirkev áno alebo nie, ale o to, čie spoločenstvo je skutočnou pravou cirkvou. Už pred 500 – 600 rokmi sa však črtal nový priestor, ktorý dnes nazývame sekulárny. Aj Hus aj Luther sa utiekali pod ochranu svetských pánov, lebo inak pred hnevom cirkvi skutočne nebolo spásy.

Sekulárny priestor vznikol postupne ako nový domov pre tých, ktorým bola cirkev pritesná, alebo ktorých do sekulárneho spoločenstva cirkev vyhnala. Dnešní akože neveriaci sa už vo svojom sekuláriu narodili a prevažná väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k cirkvi, si nárokuje právo dvojitého občianstva. Exkomunikovaní dnes nežijú ako „duchovia bez občianstva“, ale ani nemusia prestúpiť na „sekulárnu vieru“.

Teologická fakulta, na ktorej pôsobí Ondrej Prostredník, neučí náboženstvo, to patrí do voľakedajšej nedeľnej školy. Fakulta hovorí o sebe toto: „Budujeme na hodnotách, ako sú osobná zodpovednosť a kritické myslenie. Vstupujeme do otvoreného dialógu na konfesionálnej, religióznej a spoločenskej rovine. Na našich študentov kladieme postupne vyššie a vyššie nároky, ceníme si pritom ich usilovnosť, pracovitosť a cieľavedomosť. Sme progresívnou inštitúciou, ktorá inšpiruje pre kvalitné štúdium a ponúka miesto pre dobrý život ľuďom všetkých generácií.“

Ako má škola vyhodiť učiteľa za osobnú zodpovednosť a kritické myslenie, keď sú to hodnoty, na ktorých táto škola stavia? Len, jedine, vylúčne a definitívne vtedy, ak im niekto zhora ukáže prostredník.

Cirkev rovná sa hŕstka pri moci? Má si Ondrej Prostredník odrazu hľadať azyl v sekulárnom svete? Naozaj si ho ľudia len tak bezákovsky pustia? Naozaj si môže cirkev dovoliť takýchto ľudí exkomunikovať? Ak ostaneme ticho, kto bude ďalší?