České volebné moratórium v mojej hlave

Nedotknuteľné symboly ako štíty a zbrane

foto: ČTK

Po prekročení hranice som si ako prvú všimol obrovskú vlajku na obvyklej reklamnej ploche popri diaľnici. Zatím dobrý… Ale o pár sto metrov ďalšia a ďalšia a ďalšia a tak to išlo až po Prahu. Stovky!

foto: Dan Materna, MAFRA

Keďže som očakával vrcholnú predvolebnú kampaň, tak som si to vysvetlil ako nový variant predvolebného moratória – cvakne hodina a všetok zápas sa zneutralizuje ako keby uťal. Že by sa na takomto dačom dokázal zhodnúť parlament aj senát? A že by strany zaplatili za samoprelepenie? V každom prípade však na niekoľko hodín pokoj pre oči ako u nás na spišskom úseku diaľnice.

Ale akonáhle som prešiel tabuľku PRAHA, zasiahla ma kakofónia volebnej zvady zo všetkých strán. Divočina na kvadrát. Takže moratórium nie …

Týmto spôsobom protestujú reklamné agentúry (Svaz provozovatelů venkovní reklamy [SPVR]) a vlastníci konštrukcií reklamných nosičov proti zákonu, ktorý ich vymedzuje do väčšej vzdialenosti (250 metrov) od vozovky.

Protestujúci to chcú „hnať vyššie“, hoci až po ústavný súd. Súčasne očakávajú, že ich formu protestu nemôžu štátne orgány postihovať, lebo by museli odstrániť „štátny symbol“.

Komentátori glosujú, že štátnou vlajkou by sa dal „prekryť“ trestný čin, ako napríklad čierna stavba. Iní hovoria, že nie každé zobrazenie štátnej vlajky je štátny symbol (prečo je potom trestné zapálenie zobrazenia vlajky?).

Potešujúce je, že je to protest v najateistickejšej stredoeurópskej krajine. Kto by si dovolil odstrániť napríklad náboženské symboly zpopri diaľnice? Čo všetko by sa dalo nimi zakryť?