Emeritný pápež Ratzinger jatrí starú ranu

začiatok ÁNO, pokračovanie ALE, koniec NAOPAK

 

Hermann Häring kriticky komentuje (Der Ex-Papst kartet nach – Welche Rechnung will er begleichen?) ostatnú publikáciu Josepha Ratzingera, emeritného pápeža Benedikta XVI. (Gnade und Berufung ohne Reue [Röm 11,29] Anmerkungen zum Traktat «De Iudaeis»). Oba texty uverejňujeme v nemčine. H. Häring napísal pre nás stručné zhrnutie, ktoré sme preložili do slovenčiny:

Emeritný pápež jatrí starú ranu

Príspevok rozoberá špekulatívne vývody Josepha Ratzingera, ktoré sa v stručnosti dajú popísať takto: v auguste 2018 J. Ratzinger (emeritný pápež Benedikt XVI.) vzbudil pozornosť sporným príspevkom ku židovsko-kresťanskému dialógu. Rovnako ako Ján Pavol II. sa síce pevne drží tézy, že Boh nikdy nezrušil povolanie Izraela, ale platnosť záruky nezrušiteľnosti obmedzuje viacerými dôvodmi:

[1] židovstvo zostalo poviazané povrchným vykonávaním kultu.

[2] židovstvo nikdy, na rozdiel od kresťanstva, nenadobudlo univerzálny význam a identitu.

[3] právo a morálka nevyústili do skutočne vykupujúceho vzťahu s Bohom.

[4] židovstvo nikdy nemalo skutočný prístup k tajomstvu Mesiáša.

[5] napokon židovstvo nedosiahlo nikdy zasľúbenú zem, ale naopak stratilo definitívne Jeruzalem aj chrám, ktorý Boh znova vybudoval v zmŕtvychvstalom Kristovi. Boh síce túto zmluvu nikdy nezrušil, ale Židia ju kontinuálne porušovali. Preto smrťou a zmŕtvychvstaním Krista došlo k „prezmluvneniu“, ku Novej zmluve.

Tieto závery sú neprijateľné, ba až poburujúce, lebo v skutočnosti dávajú za pravdu predsudkom, z ktorých vyrástol kresťanský antijudaizmus. Z Ratzingerovej perspektívy sú tieto interpretácie dôsledné, lebo jeho obraz Krista sa neživí z bezprostredného chápania Písma, ale helenistickou dogmou o Kristovi a jeho presvedčením, že všetci nekresťania „sa nachádzajú objektívne vo veľmi nevýhodnej situácii“(Dominus Iesus, 22) [1]. Na takýchto základoch nie je možné stavať plodný náboženský dialóg a je na čase, aby Ratzingerovi, ktorý už nehovorí z moci úradu, niekto ukázal, kde je jeho miesto.

O akých dokumentoch sa hovorí:

Nostra aetate je dokument (deklarácia) 2. vatikánskeho koncilu (1965, Pavol VI.) o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám.

Nostra aetate sa v štvrtej časti radikálne vyrovnáva s antijudaizmom. Kresťanov spája s potomkami Abraháma puto, ktoré nemožno pretrhnúť tým, že kedysi daktorí Židia spôsobili Ježišovu smrť. Nie je možné uvaliť na židovstvo kolektívnu vinu, nemožno obviniť Židov z bohovraždy a treba odsúdiť všetky prejavy antisemitizmu.

Veľmi dôležitá je aj piata časť, v ktorej sa aj katolícka cirkev hlási ku všeobecným ľudským právam: Isteže nemôžeme vzývať Boha, Otca všetkých ľudí, ak sa nechceme bratsky správať voči niektorým ľuďom, stvoreným na Boží obraz. Postoj človeka voči Bohu Otcovi a postoj človeka k ľuďom, svojim bratom, natoľko súvisia, že Sväté písmo hovorí: „Kto nemiluje, nepoznal Boha“ (1 Jn 4, 8). Teda každá teória alebo prax, ktorá zavádza diskrimináciu medzi človekom a človekom alebo medzi národom a národom, čo do ľudskej dôstojnosti a práv, ktoré z toho vyplývajú, je neodôvodnená.“

Dominus Iesus je deklarácia Kongregácie pre náuku viery (prefekt Joseph Ratzinger, 2000). Hermann Häring si vo svojom texte berie za svedka článok 22., ktorý v úradnom preklade do slovenčiny znie: Ak je pravda, že príslušníci iných náboženstiev môžu prijať Božiu milosť, rovnako je pravda aj to, že sa nachádzajú objektívne vo veľmi nevýhodnej situácii, ak ju porovnávame so situáciou tých, čo majú v Cirkvi plnosť spásonosných prostriedkov. Kľúčová je výpoveď o „objektívne vo veľmi nevýhodnej situácii“

  1. slovo „objektívne“: všetky jazykové verzie majú slovo „objektívne“. Vo väčšine jazykových verzií (latinsky, nemecky, anglicky, francúzsky) je navyše zvýraznené použitím iného druhu písma (predpokladám, že ďalšie preklady, napr. španielský, slovenskýčeský, to nezvýraznili neúmyselne ako tlačovú chybu). Znamená to, že slovo „objektívne“ bolo vybraté cielene a veľmi na ňom záleží. Zdôrazňuje, že nevýhodná (deficitná) situácia, v ktorej sa nekresťania nachádzajú, existuje nezávisle od subjektívneho posúdenia. Je to fakt, daná skutočnosť, ktorú nemôžu ovplyvniť naše pocity, predstavy ani predporozumenie.
  2. slová „ťažko“ a „deficitne”: Nemecká, anglická, talianska a španielska verzia hovoria o ťažko deficitnom stave. Latinská a francúzska verzia o ťažkej núdzi, slovenská a česká verzia to má miernejšie, veľmi nevýhodná situácia, resp. situace závažného nedostatku. Dá sa predpokladať, že J. Ratzinger zostavil deklaráciu pôvodne v nemčine a tak deficit, najtvrdšie slovo z alternatív, zvolil cielene.

Dominus Iesus tu odkazuje na encykliku Mystici corporis: DH 3821, Pius XII., 1943. Odkaz DH 3821 (Denzinger Hünermann, Enchiridion symbolorum) je totožný s úradným prekladom v nemeckom jazyku a korešponduje aj s neoficiálnym (sedevakantistickým) českým prekladom: … celou Církev jsme požádali o modlitby. Všechny je a každého zvláště zveme nevýslovnou láskou, aby povolujíce nutkání milosti Boží, ochotně a rádi se snažili vymaniti se z tohoto stavu, v němž nemohou míti jistoty o své vlastní věčné spáse (Sr. Pius IX, Iam vos omnes 13. 9. 1868; Acta Concilii Vat. C. L. 7, 10); vždyť, ačkoli jakousi neuvědomělou touhou a přáním jsou v jakémsi vztahu k mystickému Tělu Vykupitelovu, tož přece nedostává se jim tolika a tak důležitých nadpřirozených darů a pomůcek, které jsou jedině v katolické Církvi.

Mystici corporis teda neobsahuje ani doslovne, ani takou ostrou rečou to, čo hovorí J. Ratzinger v Dominus Iesus. J. Ratzinger sa odkazom na encykliku Mystici corporis, ktorá je o 22 rokov staršia ako Nostra aetatae, vracia ďaleko pred 2. vatikánsky koncil, keď nepriamo cituje apoštolský list Iam vos omnes Pia IX. z roku 1968. Na rozdiel od J. Ratzingera, Mystici corporis cituje list Iam vos omnes Pia IX. dosť presne (neoficiálny anglický preklad).

Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné (Rim 11,29). Úvahy o teologických otázkach týkajúcich sa katolícko-židovských vzťahov pri príležitosti 50. výročia Nostra aetate (č. 4)“ je dokument Komisie pre náboženské vzťahy so židovstvom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ďalej Dokument (kardinál Kurt Koch, predseda komisie, 2015, za pontifikátu pápeža Františka). Text Dokumentu v nemčine a odkaz v slovenčine. Dokument vznikol na základe požiadavky pápeža Františka a súvisí aj s generálnou audienciou pri príležitosti 50. výročia Nostra aetate (2015). Napriek tomu, že mnoho otázok ostáva stále otvorených, a budú si vyžadovať ďalšie (teologické) štúdium, ide o solídny základ, na ktorom možno ďalej stavať (kardinál Koch).

Gnade und Berufung ohne Reue (Röm 11,29) Anmerkungen zum Traktat «De Iudaeis»

(Lebo) Boh neľutuje dary milosti a povolanie (Rim 11,29) poznámky ku traktátu «De Iudaeis», ďalej Reakcia. Joseph Ratzinger, s predslovom kardinálna Kocha, Communio 4/2018, Perspektiven, S. 357-406. Text Reakcie v nemčine a odkaz v slovenčine [2].

Aká je časová nadväznosť: Reakcia J. Ratzingera na Dokument z roku 2015 je datovaná v októbri 2017 a uverejnená v auguste 2018. Usudzujúc podľa úvodu kardinála Kocha, medzitým ju čítalo viacero adresátov.

Akú teológiu náboženského vzťahu kresťanstva ku židovstvu prezentuje J. Ratzinger: Ratzinger obracia pozornosť ku starej verzii, podľa ktorej je rímsko-katolícka cirkev výlučnou dedičkou božích prisľúbení. Nekresťanské náboženské spoločenstvá, vrátane židovstva, si k Bohu budujú vzťah z objektívne deficitnej situácie.

Teologické triky a slovné hračky: Ratzinger hovorí áno, pevne sa drží tézy, že Boh nikdy nezrušil povolanie Izraela. Podľa predslovu kardinála Kocha aj podľa vydavateľa Communio J Tücka hovorí J. Ratzinger ale, aby precizoval platnú cirkevnú náuku. Reakcia J. Ratzingera však cez teologické triky a dômyselné slovné hračky oslabuje tézu rovnohodnotnosti rímsko- katolíckej cirkvi a židovstva pred Bohom. Namiesto spresnenia je tu napokon požiadavka začať znova tam, kde sme boli pred rokom 1965, pred Nostra aetate. Häring to vystihol v názve svojho príspevku tiež prostredníctvom slovnej hračky Der Ex-Papst kartet nach. (Emeritný pápež jatrí starú ranu.) Dá sa to preložiť, že mieša karty, ale význam je hlbší. Duden definuje nachkarten takto: čo sa považuje za vybavené znova otvoriť, dodatočne o tom znova začať debatu. H. Häring tým chce povedať: záležitosť je v skutočnosti uzatvorená. Zrazu sa niekto znova chopí celej veci, aby presadil svoju pravdu. J. Ratzinger nie je spokojný s aktuálnym stavom veci, tak ako ho predkladá Nostra aetate a Dokument z roku 2015. Svojvoľným a zanovitým spôsobom chce diskusiu otvoriť nanovo.

Häring ako pomôcka na čítanie J. Ratzingera: Do čítania alebo prekladu takýchto náročných textov sa nemožno púšťať bez nadštandardnej teologickej výbavy a dokonalej znalosti ako nemčiny tak cieľového jazyka. Na Ratzingerovu Reakciu si mohol trúfnuť H. Häring a na základe jeho kritiky si dovolím uviesť niekoľko príkladov, ako títo dvaja teologickí velikáni myslia a ako si navzájom rozumejú.

Denn unwiderruflich sind Gnade und Berufung, die Gott gewährt (Röm 11,29) Gnade und Berufung ohne Reue (Röm 11,29)

Názov Dokumentu Komisie pre náboženské vzťahy so židovstvom obsahuje doslovný biblický citát Rim 11,29. V nemeckej verzii Dokumentu sa (Röm 11,29) prekladá podľa jednotného prekladu biblie (Einheitsübersetzung) rovnako ako je uvedené v nadpise. Dokument nie je preložený do slovenčiny, ale KBS o ňom informovala citovaním zo zdroja Vatikánsky rozhlas, ktorý Rim 11,29 prekladá ako „Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“. Zodpovedá to starším katolíckym prekladom (Spolok sv. Vojtecha,1952 aj 1986).

Aj názov Reakcie J. Ratzingera obsahuje doslovný biblický citát toho istého miesta Rim 11,29, ale v inom preklade – Gnade und Berufung ohne Reue (Röm 11,29). J. Ratzinger neuvádza zdroj, z ktorého prevzal citát z Pavlovho listu Rimanom (pravdepodobne odkazuje na klasický latinský preklad Vulgata), ale je blízko aj Lutherovmu prekladu Röm 11,29 „Denn Gottes Gaben und Berufung können ihn nicht gereuen“ (Die Lutherbibel 2017). Podobne to má aj u nás starší protestantský Roháčkov preklad (prvé úplné vydanie 1936): Rim 11,29 „Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania.“ (preklad Jozef Roháček, prepracované vydanie Česká biblická práce Kutná Hora, 1951, vydané 1969, Bratislava).

Ratzinger vo svojej Reakcii úmyselne nepoužíva rovnaký preklad verša ako má v nadpise Dokument. Je to v súlade s jeho stratégiou akože spresňovaním rozkolísať tému a umožniť začiatok debaty nanovo. Cituje preklad (možno formálne jazykovo správnejší), podľa ktorého sa dá vykladať Božie prisľúbenie oslabeným spôsobom. V prvom preklade závisí trvanie zmluvy len od Boha. V druhom preklade Boh tiež neľutuje, že Izrael povolal a že sa s ním zazmluvnil. Ak je dnes zmluva porušená a k dispozícii na prezmluvnenie v prospech katolíkov, tak je to jednostranne vinou Izraela, nie že by od zmluvy odstúpil Boh.

Ratzinger použil v druhej časti nadpisu Reakcie podtitul Anmerkungen zum Traktat «De Iudaeis». Názvom Traktat «De Iudaeis» na jednom mieste premenoval 4. kapitolu Nostra aetate, ale viac to v tejto súvislosti nepoužil. Na inom mieste skonštatoval, že v 20. stor. termín «De Iudaeis» spopularizovala kniha Franza Mußnera Traktat über die Juden (1979), ale tá že sa nezaoberala tak veľmi Židmi ako Starým zákonom. Inde zasa spomenie, že traktáty „o Židoch“ (De Iudaeis) boli najčastejšie traktátmi „proti Židom“ (Adversus Judeaos). Ak si prečítame len (pod)nadpis, tak môžeme slobodne domýšľať, čo „o Židoch“ alebo „proti Židom“ si vyberieme od staroveku po dnešok. Asi aj podľa toho, ako máme v sebe nastavenú mierku (anti)semitizmu

Asi najdôležitejší novo zavedený pojem die Umstiftung (prezmluvnenie) použil J. Ratzinger len úplne na záver celého pojednania.Die Umstiftung des Sinai-Bundes in den neuen Bund im Blute Jesu, das heißt in seiner den Tod überwindenden Liebe, gibt dem Bund eine neue und für immer gültige Gestalt. (Prezmluvnenie sinajskej Zmluvy do nového zmluvného zväzku v Ježišovej krvi, čiže v jeho láske, ktorá premohla smrť, dáva Zmluve novú a navždy platnú podobu.) Stiftung (nadácia, základina) je buď inštitúcia (s majetkom, peniazmi) alebo priamy dar (majetok, peniaze), ktorý sa musí použiť na konkrétny účel. Účel sa stanoví v zakladajúcom dokumente nadácie. Za určitých podmienok môže mať donátor právo zmeniť účel nadácie. Napríklad nadácia bude podporovať športový klub namiesto školy. Tento spôsob zmeny účelu sa volá Umstiftung. Podľa J. Ratzingera spravil Boh takúto zmenu účelu, keď pre Ježišovu smrť spravil kresťanskú cirkev novou prijímateľkou Božej milosti. Nová zmluva sa preto netýka židovstva, hoci Boh „starú zmluvu“ nevypovedal. Termín Umstiftung nie je bežný ani v nemčine. V takej vážnej súvislosti je samozrejmé pýtať sa, čo sa tým vlastne myslí. Ale J. Ratzinger termín nevysvetľuje a použil ho len jediný raz na tomto mieste. Formálne stará zmluva platí, ale platí aj opak, že je umštiftovaná. Čím viac sa budú čitatelia na to (sami seba) pýtať, tým viac sa približuje možnosť, že uzatvorené témy sa budú znova otvárať, hoci len preto, aby sme vyložili J. Ratzingera.

KBS hovorí o Reakcii ako o názore pápeža Benedikta XVI. Dialóg s Judaizmom však aktualizuje pápež František a na jeho iniciatívu reaguje J. Ratzinger, nie Benedikt XVI. Podľa KBS si otázka „nikdy nezrušenej zmluvy“ „v detailoch vyžaduje ešte mnohé upresnenia a prehĺbenia“. KBS podľa všetkého podobné dokumenty len formálne eviduje, hlbšie sa nimi nezaoberá a ani prekladu nevenuje jazykovú ani teologickú pozornosť.

Som vďačný, že H. Häring nás upozornil na jednu z hier, v ktorej ide práve o najvyššie hodnoty, napr. tu o koncilový dokument Nostra aetate, čl. 4 (vyrovnanie sa s Judaizmom) a čl. 5 (vyrovnanie sa s humanizmom). 2. vatikánsky koncil sa pokúsil o „skok“ a ostal stŕpnutý v letku. Aj to málo, čoho sa vo výskoku dotkol, sa mnohí, vrátane J. Ratzingera, pokúšajú vrátiť pred štartovaciu čiaru.

[1] Tu uvádzame v úradnom slovenskom preklade (Dominus Iesus, 22), ku pojmom „objektívne“ a „nevýhodne“ pozrite ďalej v texte.

[2] tlačová správa KBS prekladá názov nesprávne „Milosrdenstvo a povolanie bez nárekov“

 

Originálny text Josepha Ratzingera v plnom znení v nemčine (uverejnený v časopise Communio):

v

 

Originálny text Hermanna Häringa v plnom znení v nemčine