I have a dream

Smú snívať i kresťanskí teológovia a predstavitelia svetových náboženstiev?

I have a dream – mám sen, hovoril kedysi Martin Luther King v dobe, kedy bolo nemysliteľné, že černosi budú mať rovnaké práva ako ľudia bielej pleti. Dnes ich majú. A už šiesty rok je prezidentom USA Barack Obama, občan čiernej pleti.

Ich bin ein Berliner – som Berlínčan, hovoril John F. Kennedy kedysi na začiatku 60. rokov v Nemecku, kedy ešte stále pretrvával bolestný komplex viny nemeckých občanov z rozpútania 2. svetovej vojny. Dnešné Nemecko nielenže patrí k ekonomicky najvyspelejším krajinám, ale je dokonca vzorom najvyspelejšej demokracie a potierania korupcie.

Pravda a láska zvíťazia – hovoril kedysi v dobe krutej totality bolševicko-eštebáckeho systému vtedajšej ČSSR dovtedy neznámy Václav Havel. A aká osobnosť sa z neho stala! A dnes nikto na svete nepochybuje o pravdivosti tejto vety.

Ak milujeme len tých, čo nás milujú, akú  máme za to zásluhu?, pýtal sa kedysi Ježiš. (Mt 5, 46)

Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko a lev budú žrať spolu a malý chlapec ich budete zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu…(Izaiáš 11, 5-9)…hovorí jedna vízia starozákonného biblického textu.

Smieme dnes dúfať v naplnenie slov tohto starozákonného textu? Smieme dúfať, že tento svet môže byť lepší, než je? Smieme dúfať, že slová našich veľkých predkov sú rovnako aktuálne ako v dobe, v ktorej žili? Smieme nechať prúdiť do našich sŕdc Božiu lásku, aby potom prostredníctvom nás, nevhodných a nehodných inštrumentov, ako kedysi hovorieval František z Assisi, pretvorila tiež iných?

Smieme dúfať, že láska je tou jedinou a pravou kvalitatívnou podstatou, ktorá je schopná zmeniť naše srdce, myslenie, postoj k životu? Náš postoj k iným ľuďom, t.j. ľuďom inej farby pleti, iného náboženstva, iného svetonázoru? Smieme vôbec byť lepšími ľuďmi?

My predsa neprestávame závidieť svojmu susedovi, že má lepšie auto, dom, či dobre platenú prácu, že si môže dovoliť zahraničné dovolenky, že má rodinu, že je zdravý, že sa mu darí lepšie ako nám. Vo svojej malomyseľnosti sa stále pozeráme len na to zlé. Viníme za to kohokoľvek iného – len nie seba samého.

Čo robíme pre to, aby bol tento svet lepší?

Aké máme sny, pokiaľ vôbec nejaké máme? A ak máme – sú to sny plné utópie? Napr. sny o tom, že tento svet naozaj môže byť lepším, že ľudia sa na seba dokážu usmievať a navzájom si pomáhať, že zákon je možné vnímať i ako poslednú brzdu, poslednú inštanciu, že to starozákonné „len pre tvrdosť vášho srdca je potrebné mať rád“ je pre nás výzvou stať sa lepšími? (Por. Mk 10, 5) Natoľko zrelými, natoľko tolerantnými, veľkorysími a čistými – v zmysle slušnosti, korektnosti a úprimnosti – že už nebudeme potrebovať žiadny zákon zhora, pretože práve naše srdce a naše svedomie budú tými morálnymi inštitúciami, ktoré nás budú korigovať, keď zablúdime, a navigovať nás, aby sme poznali smer?

Čo je zlé na tom, keď sa odvoláváme na Ježišov život a na jeho učenie? Ak tak robí niekto iný a podľa toho aj žije – nemali by sme si navzájom rozumieť, správať sa k sebe ako súrodenci, ako brat a sestra, ktorí sa majú radi a tešia sa z každého i sebamenšieho úspechu v postupovaní po ceste k dokonalosti toho druhého? (Por. Lk 9, 49-50)

Ak je niekto bez viny, prosím – pokojne po mne hoďte kameň. Je to výzva i pre mňa.

I have a dream, že príde deň, kedy nás náboženstvá a naša príslušnosť k nim už nebudú rozdelovať, hnať k vraždeniu a diskriminácii, strašiť peklom a hriechom, fundamentalizmom či rigorozitou, vyhrážať sa príkazmi a zákazmi, moralizovať, zväzovať a zotročovať, ale že nám otvoria nové obzory a možnosti smerom k duchovným výšinám a ku skutočnej slobode Božích detí, stanú sa nástrojom k tomu, aby z nás boli lepší ľudia, schopní navzájom komunikovať, spolupracovať, pozerať sa dopredu spoločným pohľadom, ctiť hodnoty s ich stupnicou, dávať životu zmysel, optimizmus, radost a nádej, a tam, kde vládne nenávisť a zloba, vnášať Boží pokoj a dobro. To všetko na tejto zemi, pretože inú zem a iné miesto k existencii nemáme. Ak existuje nejaký iný svet či forma bytia a ak veríme v lásku, spravodlivosť a mier, žime týmito hodnotami už teraz. S nimi nikdy neprehráme, nech nás po smrti čaká čokoľvek. This is my dream…

Členom i sympatizantom ok21 prajem na našej spoločnej ceste všetko dobré.