O pätnástich chorobách, ktoré diagnostikoval pápež František

Pápež František prekvapil na Vatikánskom predvianočnom stretnutí. Rešpekt.

Vatikánska kúria trpí byrokraciou, dvojitým životom, je plná ohovárania, zbožšťovania predstavených, oportunizmu, nedostatku kontaktu s životom bežných ľudí, akumuláciou moci, kariérizmom…

S takouto kritikou pomerov vo Vatikáne sa môžeme vo svetových médiách stretnúť stále častejšie. Zásadným rozdielom však tentokrát je, že tieto slová vyslovil  sám pápež František a adresoval ich celkom nečakane priamo do očí vedenia vatikánskych kongregácii.

Malo to byť predvianočné stretnutie, kde pápež vo sviatočnej atmosfére zhodnotí rok
a všetci si navzájom poprajú požehnané Vianoce. Stretnutie pápeža s najvyššími predstaviteľmi Kúrie v pondelok 22. decembra 2014 sa však skončilo doteraz najtvrdšou kritikou cirkevnej byrokracie, ktorú pápež verejne vyslovil.

Vo svojom príhovore, ktorý František koncipoval ako prípravu na predvianočné spytovanie svedomia, definoval pätnásť chorôb, ktorým trpí administratívne ústredie Cirkvi. Podľa Františka tieto choroby a pokušenia oslabujú službu Kúrie Pánovi.

Medzi inými, František spomenul “duchovnú Alzheimerovu chorobu”, chorobu existenciálnej schizofrénie – vedenie dvojakého života, chorobu túžby po kariére
a márnej svetskej sláve, chorobu uzavretých kruhov, chorobu ľahostajnosti voči iným…

papez na predvianocnom stretnuti 2014 2

Uvádzam zoznam všetkých pätnástich chorôb, ktoré František v Kúrii diagnostikoval (voľný a krátený preklad z anglickej verzie):

1) Choroba považujúca seba za nesmrteľného, imúnneho alebo nepostrádateľného
Kúria, ktorá nie je kritická sama k sebe, ktorá sa neustále nesnaží o zdnešnenie  a neusiluje sa zlepšovať samú seba je chorľavujúcim telom.

2) “Marta-izmus”alebo nadmerná pracovitosť
Choroba tých, ktorí sa tak ponorili do práce, že nevyhnutne zanedbávajú tú “lepšiu časť” sedenia pri Ježišových nohách.

3) Choroba duševného a duchovného zatvrdnutia
Choroba tých, ktorí postupne strácajú svoj vnútorný pokoj, živosť a smelosť. Skrývajú  sa za hory papierov a stávajú sa z nich pracovné stroje. Strácajú ľudskú citlivosť.

4) Ochorenie nadmerného plánovania a funkcionalizmu
Táto choroba sa vyskytuje vtedy, keď všetko plánujeme veľmi podrobne a domnievame sa, že dokonalým plánovaním dokážeme postupovať najefektívnejšie. Potom sa sami stávame obeťami tejto choroby, pretože je jednoduchšie a pohodlnejšie “ísť podľa plánu” a usadiť sa do statickej a nemennej polohy. Duch Svätý  je však čerstvosť, fantázia a inovácia.

5) Choroba slabej koordinácie
Vyvíja sa keď sa stráca skutočné  spoločenstvo medzi členmi.  Telo stráca harmonické fungovanie, členovia dostatočne nespolupracujú  a nie sú ako jeden team.

6) “Duchovná Alzheimerova choroba”
Môžme ju označiť ako zabudnutie Histórie spásy alebo  osobnej skúsenosti  s Pánom ako “prvej lásky”. Je to postupný pokles duchovných schopností. Túto chorobu vidíme u tých, ktorí si postavili  okolo seba múry  a ktorí sa stále viac menia na otrokov modiel, ktoré si vytesali vlastnými rukami.

7) Ochorenie súperenia a spupnosti
Keď sa objaví táto nemoc – farba habitu, insígnie a vyznamenania sa stávajú najdôležitejším cieľom v živote.

8) Existenciálna schizofrénia
Choroba tých, ktorí žijú dvojaký život. Je to ovocie pokrytectva typické pre duchovné prázdno, ktoré nemôže byť naplnené vedeckými ani služobnými hodnosťami. Toto ochorenie postihuje najmä tých, ktorí opustili pastoračnú službu, obmedzili sa na byrokratické záležitosti  a tak strácajú kontakt s realitou a so skutočnými ľuďmi.

9) Choroba zbytočného tárania a ohovárania
Je to vážne ochorenie, ktoré začína nevinným klábosením, ale môže sa zmeniť v chladnokrvné vraždy reputácie svojich kolegov a bratov. Je to choroba zbabelcov, ktorí nemajú odvahu hovoriť s ľuďmi priamo do očí, ale namiesto o toho hovoria za ich chrbtom.

10) Choroba zbožšťovania vodcov
Táto choroba je typická pre tých, ktorí sa líškajú svojim  nadriadeným  s nádejou, že za to získajú ich priazeň. Sú to obete karierizmu a oportunizmu, ktorí si ctia skôr ľudí než Boha. Sú to priemerní a nešťastní ľudia, ktorí sú motivovaní iba svojim sebectvom.

11) Choroba ľahostajnosti voči ostatným
Táto choroba vzniká  keď človek myslí len na seba, a stráca úprimnosť a teplo osobných vzťahov.

12) Choroba  pohrebnej tváre
Túto chorobu môžeme nazvať aj nevrlosťou alebo ponurosťou. Je možné ju pozorovať u tých, ktorí sa domnievajú, že v záujme pôsobiť seriózne je potrebné nasadiť si masku zádumčivosti a prísnosti. S druhými, najmä so svojimi podriadenými, jednajú s tvrdosťou a aroganciou. V skutočnosti takáto teatrálna prísnosť a sterilný pesimizmus sú často príznakmi strachu a neistoty.

13) Choroba akumulácie
Vyskytuje sa keď sa niektorí snažia zaplniť existenciálnu prázdnotu srdca hromadením hmotných statkov. A to nie z nutnosti, ale kvôli pocitu zabezpečenia.

14) Ochorenie uzavretých kruhov
Toto ochorenia vzniká vtedy, keď patriť do nejakej uzavretej skupiny sa stáva dôležitejšie ako patriť do Kristovho mystického tela. Toto ochorenie sa môže začať s dobrým úmyslom, ale postupne zotročuje svojich členov a stáva sa “rakovinou”, ktorá ohrozuje harmóniu tela a spôsobuje veľké škody. Na toto ochorenie sú náchylní najmä naši “najmenší” bratia.

15) Choroba svetského zisku a exhibicionizmu
Vyskytuje sa keď niekto svoju službu vymení za získavanie moci nad ostatnými alebo za svetský zisk.Je to choroba tých, ktorí sa snažia nenásytne rozmnožiť svoju moc a preto sú schopní ohovárať, hanobiť a diskreditovať ostatných – dokonca aj v médiách. A to všetko s cieľom ukázať, že sú schopnejší než ostatní.

Františkov prejav vyvolal medzi novinármi množstvo otázok. Neskôr pápežov hovorca Fr. Thomas Rosica vydal pre médiá nasledujúce vyjadrenie:

“V reakcii na mnoho žiadostí o komentár alebo vyhlásenie k pápežovmu vianočnému prejavu k Rímskej kúrii, jednoducho konštatujem, že pápežove slová hovoria sami za seba a nepotrebujú žiadny dodatočný výklad. Z času načas sa v našej náboženskej histórii objavia proroci, ktorí  nás volajú späť k našim koreňom a k nášmu pôvodnému poslaniu. To je presne to, čo pápež František robí. Jeho slová sa vzťahujú nielen na Rímsku kúriu vo Vatikáne, ale na celú Cirkev po celom svete. Jeho slová platia aj pre mnoho inštitúcií v dnešnom svete, ktoré  strácajú zo zreteľa svoje pôvodné poslanie.”

So zaujímavou interpretáciou pápežových slov prišiel webový server inc.com zaoberajúci sa praktickými otázkami managementu súkromných spoločností.  Veľmi trefne preložil 15 Vatikánskych chorôb do jazyka moderného managementu a konštatuje, že pápež (v dobrom zmysle označovaný za “Holy CEO”) definoval 15 problémov na pracovisku, s ktorými sa môžeme stretnúť v každej väčšej organizácii.

Dá sa povedať, že pápež vo svojom príhovore vlastne potvrdil, že cirkevný centrálny úrad sa v správaní svojich vedúcich prakticky nelíši od obdobných úradov spravujúcich štáty alebo nadnárodné korporácie. František svojim zoznamom 15 problémov tak potvrdzuje, čo je dávno zrejmé, ale niektorí na to zabúdajú alebo si to nechcú všímať, že aj najvyššie vedenie cirkvi je veľmi ľudské. Sú v ňom aj neduhy, choroby, pokušenia a hriechy – tak ako v každej inej organizácii.

Čo však z toho vyplýva pre bežného kresťana  na Slovensku?

Že slovenský veriaci sa musí navyše vystrábiť z choroby, ktorú môžme označiť  ako šestnástu chorobu – chorobu zbožšťovania cirkevných štruktúr.  Táto choroba, na rozdiel od tých, ktoré spomenul František, sa netýka cirkevných predstaviteľov, ale bežných veriacich. 

Choroba zbožšťovania cirkevných štruktúr sa prejavuje v nekritickom prijímaní rozhodnutí vyššieho, stredného ale aj miestneho vedenia cirkvi. Ľudským cirkevným úradníkom pripisujeme na Slovensku podvedome atribúty, ktoré patria Bohu. Táto choroba spôsobuje, že na biskupské ale i farské úrady sa nahliada akoby vysvätení nositelia úradov mali vždy pravdu. Táto šestnásta choroba spôsobuje falošnú lojalitu a zabraňuje otvorene hovoriť o omyloch a pochybeniach predstaviteľov cirkevných inštitúcií.

Iná forma šestnástej choroby síce pripúšťa omylnosť a nie vždy najčistejšie motivácie cirkevných predstaviteľov, zásadne však z toho pre seba odmieta vyvodiť nejaké konzekvencie, ktoré by mohli vyústiť do zmeny akéhokoľvek postoja alebo správania.

Zdá sa, že pápežovi Františkovi ide o viac, než o obyčajnú administratívnu zmenu štruktúr. Nádejám sa, že mu ide o zmenu celej koncepcie fungovania cirkvi. K tejto snahe mu treba zatlieskať. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o gigantickú úlohu, ktorá v histórii nemá obdobu. Jej výsledok je preto stále otvorený.

Na Slovensku môžeme pápežovi Františkovi v jeho misii pomôcť hlavne tým, že okrem prejavovania sympatií a modlitieb, sa budeme pokúšať vystrábiť sa z našej šestnástej choroby. Pretože naša šestnásta choroba tvorí živnú pôdu pre tých pätnásť chorôb cirkevných úradov, pred ktorými František cirkev varuje.

 
TKK BS vydala rozsiahlu tlačovú správu s prekladom podstatnej časti pápežovho príhovoru.

Imrich Gazda na postoy.sk skomentoval pápežov píhovor veľmi jemne.

Je zaujímavé pozrieť si spracovanie tejto témy Českou televíziou (v texte je vložené aj zaujímavé video).