O tom, ako si pápež František urobil skúšku správnosti. A nevyšla mu…

Čo má väčšiu prioritu, človek alebo zákon?

 

Katolícka doktrína sa niekedy popisuje ako vystavaná veľkolepá katedrála. Základom sú vieroučné dogmy prvých koncilov. Pokračuje sa tézami cirkevných otcov (duchovní vodcovia a teológovia prvých storočí). Múry katedrály rastú ďalej prikladaním ďalších tehličiek – učením ďalších koncilov, výrokmi svätých, vyhláseniami pápežov… Všetko je to pospájané logikou aristotelovskej filozofie pokresťančenej sv. Tomášom Akvinským.

Táto „katedrála“ sa postupne stavia niekoľko storočí.
Stavba zvnútra vyzerá skvele. Všetko na prvý pohľad dobre sedí. Keď sa aj nájde nejaká tá nerovnosť na obvodovom múre, nedokonalosti stavby pomôžu zamaskovať impozantné fresky.

Katolícke učenie o homosexualite

Súčasné katolícke učenie o homosexualite rozlišuje homosexuálnu náklonnosť a homosexuálne skutky. Kým náklonnosť je sama o sebe indiferentná, homosexuálne skutky sú vždy považované za hriech. Homosexuálne činy sú vnímané ako nezriadená sexuálna aktivita, ktorá sa prieči Božiemu poriadku. Homosexuál má, podľa oficiálneho učenia Katolícke cirkvi, žiť celý život v sexuálnej zdržanlivosti.

V pastoračnej praxi sa, v rámci spovede, tolerujú jednotlivé krátkodobé vzťahy, dlhodobý partnerský vzťah však býva prekážkou udelenia sviatosti zmierenia.

Postoj k homosexualite sa stal v poslednom čase akousi bojovou líniou medzi konzervatívnym a liberálnym videním sveta. Postoj k LGBT komunite sa stal v katolícko-konzervatívnom tábore vlajkovou témou, na ktorej sa ilustruje „zvrátenosť“ liberálnej spoločnosti. V mnohých krajinách Katolícka cirkev otvorene podporuje rôzne aktivity, ktoré bojujú proti snahám o emancipáciu LGBT komunity.

Situácia na Slovensku nie je žiadnou výnimkou. Katolícka cirkev v r. 2013 iniciovala vznik Aliancie za rodinu a od začiatku podporovala referendum, ktoré bolo zamerané proti snahám o čiastočnú emancipáciu LGBT komunity. Ani jedno vyhlásenie predstaviteľov slovenskej Katolíckej cirkvi sa neodlišovalo od oficiálnej doktríny, skôr sa v poslednom čase ešte výraznejšie radikalizovalo.

Pápež a skúška správnosti

Pápež František tento týždeň prekvapil celý svet. Vystúpil z istoty tej niekoľko storočí budovanej katedrály. A pozrel sa na ňu zvonka. Čo uvidel?

Nešťastných ľudí, ktorí boli dobrým Bohom stvorení s inou sexualitou ako väčšina.

Ľudí, ktorým jeho cirkev odopiera základné právo žiť svoj život v láskyplnom celoživotnom partnerstve.

Ľudí, ktorých jeho cirkev „omilostí“ a zoberie medzi seba len vtedy, keď zaprú a potlačia svoju základnú identitu.

Tá monumentálna katedrála sa pri pohľade zvonka začala javiť ako poriadne krivá stavba, bez vstupných dverí a  len úzkymi oknami, cez ktoré poriadne nevidieť.

Pápež František si urobil základnú skúšku správnosti. Je stáročiami budovaný postoj Katolíckej cirkvi k ľuďom s homosexuálnou orientáciou v súlade s hodnotami evanjelia?
Správa sa Katolícka cirkev k týmto ľuďom tak, ako chce od nás Ježiš, aby sme sa k ľuďom správali?

František sa odvážil povedať, že nie.
Jasne sa vyjadril, že podporuje registrované partnerstvá homosexuálov, aby všetci mohli žiť v rodine.

Františkova podpora civilného spolužitia osôb rovnakého pohlavia, ktorú vyslovili na kameru vo filmovom dokumente, ešte nemení oficiálne učenie cirkvi. Ale František svojou autoritou „námestníka Ježiša Krista“ vytiahol jeden z najdôležitejších základných kameňov cirkevného učenia o homosexualite.

Mnohí cirkevní konzervatívci budú teraz zneistene argumentovať, že ani pápež nemôže všetko zmeniť. Že pokiaľ chce meniť cirkevné učenie, musí to vyjadriť  v oficiálnych dokumentoch, nie len v televíznom dokumente.

Ale veci sa už nedajú vrátiť späť.

Všetci už  videli, že pápež uprednostnil ľudí pred literou zákona. Hoci aj literou, ktorú cirkev považuje za nemenný Boží zákon.

Pápež František urobil skúšku správnosti a tá mu ukázala, že cirkevné učenie o homosexualite je v rozpore s evanjeliovým prikázaním lásky k blížnemu.