Pápež sa chce modliť očenáš po francúzsky

Ak takto otvoríme očenáš, otvárame aj krédo

foto: Vincenzo Pinto/AFP/Getty Images

Pápež František vyslovil podporu odvážnemu kroku francúzskej biskupskej konferencie, ktorá zaviedla od prvej adventnej nedele novú formuláciu očenáša. Média ex post pripisujú iniciatívu pápežovi: verš „a neuveď nás do pokušenia“ je podľa neho zle preložený, pretože Boh by neviedol ľudstvo k hriechu. Navrhuje preto, aby sa pri modlení začala používať fráza „nenechaj nás upadnúť do pokušenia“ ako citujú napr. webnoviny.

Túto tému sme na ok21 už otvorili v diskusnej relácii Večer na tému – 500 rokov reformácie.

Odznela v stredu 04.10.2017 na stanici Devín. Moderoval Martin Kováč (doktorand teológie, starokatolícky kňaz), diskutovali Eva Guldanová (doktorandka teológie, evanjelická farárka, jedna z predsedníčok Ekumenického fóra európskych kresťanských žien), Ondrej Prostredník (docent evanjelickej teológie, bývalý dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty, bývalý generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví) a Peter Križan (ok21 – Spoločnosť pre otvorené kresťanstvo 21. storočia).

Vtedy na tému očenášaodznelo v čase 1:08:15:

Lutherom sa vytvorila tradícia ako vykladáme a ako rozumieme a každý pokus o preklad je nová interpretácia. Aj preklad do tej istej nemčiny je po 500 rokoch iný preklad, so všetkou skúsenosťou, ktorá odvtedy uplynula. Nedá sa povedať, že čítame tú istú bibliu, ktorú čítal Luther. Teraz napríklad máme Francúzsko, kde katolícka biskupská konferencia od prvej adventnej nedele zavádza nové čítanie modlitby očenáš, a Bohu už neprisudzuje, že by nás uvádzal do pokušenia. Už sa nebudeme modliť „a neuvoď nás do pokušenia“, ale „nedovoľ aby sme boli v pokušení“, pretože dnes sa nám zdá už trochu silné domnievať sa, že by Boh mohol chcieť aby sme boli v pokušení a tak nás skúšal. Ale my by sme mohli aj celý očenáš prerozprávať a začať „matička naša a otče náš“ a tak ďalej, lebo dnes už inak rozumieme svetu.

Konferencia biskupov Slovenska sa prostredníctvom svojho hovorcu vyjadrila, že (možno na rozdiel od francúzštiny a taliančiny) nie je potrebné meniť slovenský preklad, len lepšie vysvetľovať: … zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné – kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo “uviesť” vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.

Odporúčame však do vašej pozornosti poznámku Ondreja Prostredníka, ktorý sa k téme jazykových verzií očenáša vyjadril v rubrike dnes píše denníka SME. V novej iniciatíve pápeža Františka vidí evanjelický teológ novú šancu a hneď v nadpise hovorí, že Zmenou Otčenáša môže pápež zmeniť cirkev k lepšiemu. Prostredníkovi sa na malej ploche novinovej glosy podarilo spomenúť bežnej verejnosti menej známe súvislosti a upriamiť pozornosť na budúcnosť kresťanstva. Voľne citujeme:

Ak si niekto myslí, že je to šokujúca novinka, nech pribrzdí svoje pohoršenie alebo nadšenie (v závislosti od toho, na ktorej strane názorového spektra stojí).

V angličtine sa modlíme (od roku 1988) „and save us from the time of trial“, teda „zachovaj nás od času skúšok“. Teraz podobný preklad presadili aj francúzski katolíci.

Nemeckí luteráni a tiež katolíci sú nateraz proti. Majú na to jazykové dôvody. Oprávnené. Situácia v gréckych rukopisoch, z ktorých prekladáme túto modlitbu, je jednoznačná. Je tam aktívna a dokonavá forma slovesa „vniesť“. Slovenské „neuveď nás do pokušenia“ je teda celkom správny preklad.

To, čo však nie je sporné, že už Tertulián (3. stor.) sa snažil vyhnúť takej formulácii, ktorá by Boha predstavovala ako iniciátora pokušenia.

Modlitba Otčenáš je skrátená a na pomery judaizmu Ježišových čias modernizovaná známa židovská modlitba osemnástich prosieb. A v tej sa predstava Boha ako iniciátora pokušenia dá len ťažko nájsť.

Ak sa teda Boh ako ten, čo môže človeka uviesť do pokušenia, objavuje v gréckych rukopisoch evanjelií, môže to celkom dobre byť posun, ku ktorému došlo pri formulácii aramejského textu v dobovej gréčtine.

Pápež sa podporou zmeny prekladu správa ako kritický teológ. Predstavu o Bohu ako láskavom otcovi považuje za rozhodujúce kritérium toho, ako interpretovať biblické texty.

 

(09.12.2017)