Pavel Meško

Veríme, že Paľo neprišiel o život, iba zomrel

Nemal už žiadne rezervy a na drobné rozmieňal posledný cent. Zvyšné sily a čas venoval rozlúčke, napokon zomrel s utrápenou rukou v rozochvenej dlani. Pokojne a dôstojne. Ten pokoj vyzeral ako jesenné lístie, ako inovatka, ako posledná iskra zádušnej sviece. Tá dôstojnosť vyzerala ako rozhľad z vrcholov Tatier, ako klobúk v rukách pred audienciou u najvyššieho.

Chutilo mu žiť a my sme vďační, že veľký kus svojej cesty prekráčal aj s nami. Myslel v obrazoch a aforizmoch. Bol otvorený, ale do svojho súkromia púšťal len cez privreté vrátka. Modlil sa v žartoch a trápenia niesol sám. Jeho vierou bola vďačnosť a vyznaním láskavosť.

Paľo neprišiel o život, on iba zomrel. Lúčime sa s ním tak, ako sme sa lúčili tisíckrát predtým – ahoj a najbližšie dovidenia.

Aktivitu večnú daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti, aby mohol ísť za ním až na večné veky vekov. Amen