Po Synode 2015 = pred Synodou 20??

Predhovor ku stanovisku Hermanna Häringa exkluzívne pre ok21

Obrázok: Otvorenie Synody 4.októbra  2015 v Bazilike sv. Petra  www.cruxnow.com  

Hermann Häring napísal exkluzívne pre ok21 predhovor ku svojmu článku Po Synode znamená pred Synodou. Predhovor uverejňujeme v slovenskom preklade Moniky Kontúrovej a v nemeckom origináli (pozrite v nemeckej sekcii ok21).

Predhovor k textu Po synode znamená pred Synodou

V októbri 2014 a v októbri 2015 sa rímska biskupská synoda živo zaoberala otázkami manželstva a rodiny. To vzbudilo už v prípravnom štádiu veľké očakávania. Kľúčový príhovor kardinála Waltera Kaspera pred kardinálmi 21. februára 2014 ukázal, pápež očakáva obrodné kroky. Cirkev by mala vo svojej manželskej pastorácii prejavovať milosrdnú tvár. Avšak čo sa tým myslí? Ako budú túto výzvu uvádzať do praxe biskupi z najrozličnejších kultúr? Čoskoro bolo možné pomenovať aj príčiny problémov, ktoré sa dali očakávať.

(1) Biskupské synody neboli precízne pripravené. Najmä pracovný dokument pre zasadnutie v roku 2015 bol príliš vágny, nepriniesol ani dôkladnú analýzu problémov, ani realistické návrhy riešení.

(2) Priepastné názorové rozdiely medzi oficiálnym učiteľským úradom a praxou veriacich v otázkach manželstva a sexuality, ktoré sa prejavili už v prípravných dotazníkoch, sa nebrali vážne a neviedli k žiadnemu hlbšiemu morálnoteologickému ani humanistickovednému skúmaniu. Biskupi, ktorí si mysleli, že bude možné tieto otázky vyriešiť dialógom na mieste, precenili svoje odborné kompetencie.

(3) Biskupské grémiá v rokoch 2014 a 2015 sa k hlavnému problému nepostavili jednoznačne: ako sa dajú stanoviská učiteľského úradu pretlmočiť do rozličných kultúrnych kontextov? Na akej úrovni potrebujeme spoločnú odpoveď a na ktorých úrovniach decentralizácie sú možné miestne odpovede? Iba ten, kto má o tom globálnu predstavu, dokáže nájsť pozitívne riešenia.

(4) Napokon, synoda bola postavená aj pred štrukturálny problém. Pápež František vyzdvihol synodálny princíp, teda očakával jasné odpovede. Štatút synody však predpokladá monokratickú štruktúru, čiže odpovede na položené otázky vníma ako odporúčania a poradný hlas. Ukazuje to aj kontroverzná interpretácia záverečného textu, ktorý nedovoľuje jednoznačný výklad. Konečné rozhodnutie sa teda znova ponechalo na pápeža.

Nejasné závery a výsledky, ktoré priniesli sklamanie, nemožno teda dávať primárne za vinu nedostatočnej práci biskupského poradného zboru, ale skôr skutočnosti, že komplexnosť aktuálnych otázok sa nedá vyriešiť biskupskou synodou takéhoto typu. Potrebujeme samostatné synodálne usporiadané grémium, ktoré dokáže narábať s dejinami viery a kultúrnymi kontextami súčasnosti odborne, sebavedome a predovšetkým sebakriticky. Od začiatku bolo jasné: táto biskupská synoda ešte nedokáže vyprodukovať žiadne ucelené odpovede. Otvorila však proces, ktorý sa azda po rokoch bude dať uspokojivo uzavrieť.

Stanovisko tejto synody preto nemôžeme považovať za definitívne. Mnohé závisí od konečného rozhodnutia pápeža a od toho, ako na nové pravidlá zareaguje boží ľud. Jedno je však isté: pri súčasnej monokratickej štruktúre cirkvi a pri súčasnej rigidne a nedejinne interpretovanej dogme o neomylnosti, nemôže katolícka cirkev primerane rozvíjať ústredné otázky viery a praxe. Preto sa musia pápežove obrodné duchovné podnety doplniť prostredníctvom teologickej obnovy a dobrovoľným sebaobmedzením oficiálneho učiteľského úradu. Takéto ponaučenie si možno odniesť z týchto dvoch biskupských synod už dnes.

–*–

Pripájam komentár a úryvky z textu Po Synode znamená pred Synodou – Stanovisko ku záverečnému dokumenty biskupskej Synody z 24. októbra 2015.

Komentár

Výraz Po synode znamená pred Synodou použil v rozhovore pre nemeckú KNA (Katholische Nachrichten Agentur) kardinál Reinhard Marx

Nemyslím si, že ešte bude k tejto téme takáto synoda. Možno predbieham záver, ale rímskokatolícka Cirkev (s veľkým „C“) sa na Synode rozpadla. Bratov, ktorých sme vyhnali za reformácie sme už premenovali na odlúčených. My nič, to oni si svoju odlúčenosť zapríčinili sami. Teraz sme odlúčili sexuálnych nezriadencov – čo priskoro začínajú alebo dosť skoro nekončia a všetkých čo sú inakší. Mierkou je úradný predpis a riešením zoznam výnimiek, ktoré má pod pultom cirkevný samosudca. Vyjadrené matematicky, nebude väčšia polovica katolíkov chcieť žiť v takomto duchu.

Od II. vatikánskeho koncilu sa nevyriešil vzťah medzi synodou a pápežom. Konzervatívci očakávajú od sv. otca, že všetkým bez rozdielu vnúti dekrétom neoblomnú líniu prijatú Synodou skôr, než prijmú Nemci liberálnu smernicu odvodenú od záverov tej istej Synody.

Južná Amerika, Afrika, Ázia a Oceánia majú väčšinu a chcú oslobodiť Cirkev od európskej nadvlády bez rozlišovania jej konzervatívnej či liberálnej časti.

Globalizovaný svet potrebuje Cirkev ako mocnosť a politického spojenca. Berie víťaza, takže v Európe možno očakávať skôr synergiu Cirkvi s menej liberálnymi politickými subjektmi.

–*–

Úryvky z textu

Reformátori to vzdali skôr než sa synoda začala, či už biskupi alebo kuriálni, varovali pred „prehnanými očakávaniami“. Vopred sa zmierili s tým, že sa presadia reakcionári.

–*–

Teologička Ute Eberl (auditrix na Synode 2014) ešte mohla v roku 2014 formulovať bonmot „namiesto prosecca minerálka“. Po roku však vyprchala aj posledná bublinka…

Text začína v 1.článku doslova od Adama a Evy, ale v poslednom 94. článku nevenuje dokument božiemu ľudu, ale vkladá ho do rúk sv. otcovi.

Čo sa vlastne udialo na Synode? V podstate nič. A to je vlastne ten problém.

Priamo sa venovala len stroskotaniu sviatostného manželstva a jeho dôsledkom. Nepriamo sa dotkla predmanželských, mimomanželských vzťahov a civilných sobášov, tieto vzťahy však spochybnila. Vôbec sa nevenovala vzťahu ku homosexuálnym osobám.

–*–

Milosrdná Matka Cirkev zmierňuje Ježišove principiálne nemilosrdné prikázania o manželstve. Vychádza v ústrety tým, čo zišli zo správnej cesty a zhrešili. Princíp milosrdenstva však zamenili za princíp „milovať hriešnika, ale nenávidieť hriech“. Aký hriech vlastne?! Napokon nechali na pápeža aby dorobil klincu hlavičku. Sebavedomejší katolíci a katolíčky tak pôjdu najskôr vlastnou cestou. Menej samostatní a ustráchaní budú držaní v neistote a závislosti.

–*–

Teológia dokumentu je skostnatená:

Nepustí sa do seriózneho profesionálneho výkladu Písma. Dokonca kardinál Walter Kasper, ktorý už o tom predsa len dačo vie, sa vyjadruje neurčito o manželskej nerozlučnosti a sám podrazil nohy vlastným návrhom na zmiernenie postoja. Zamlčať miesta ako Mt 5,32; 19,9 alebo 1 Kor 7,15, ktoré otvorene hovoria o podmienkach manželskej rozluky, je škandalózne.

Neberie do úvahy dlhé a zložité dejiny katolíckej náuky o manželstve ani pojmu sviatosť. Nikde nie je presnejšie vysvetlené, čo sa myslí pod pojmom „sviatosť“, „sviatosť manželstva“ alebo „nerozlučnosť“. Jednostranné „sviatostné“ myslenie na hranici mágie je dedičstvom oboch pápežských predchodcov. Ako keby nikdy nepočuli o Lutherovi … alebo tom, že Tridentský koncil znovuzosobášenie výslovne nezakázal.

S pojmom sexuality zachádza neprimerane až amatérsky. Najmä v II. teoretickej časti je zreteľne vyjadrený predmoderný biologizmus klasickej náuky o manželstve.

Dôkazom toho je aj bezmyšlienkovité paušálné a ženám nepriateľské odsúdenie „rodovej ideológie“. Vyrovnanie sa s rodovou „ideológiou“ by mohlo spochybniť argumenty proti vysviacke žien. Rovnako sa dá pochopiť prečo sa vyhli téme homosexuálov a nechali ich jednoducho stáť pod odkvapom. V prípravnej etape Synody sa vôbec nepokúsili o rozpracovanie príslušných oblastí po odbornej stránke. Namiesto toho si synodálni otcovia len tak zasadli a spoľahli sa na vnuknutie Ducha Svätého.

Dá sa to vysvetliť aj tým, že sa účastníci synody vrátili ku protiprotestantskému heslu „písmo a tradícia“. Podľa tohto sú starobylé cirkevné predstavy a normy (neomylnou) mierkou Písma, namiesto toho, aby sme Písmo konečne akceptovali ako príručku, podľa ktorej môžeme posudzovať celú tradíciu. Znova sa ukázalo, že hypotéza neomylnosti z roku 1870 sa ako pleseň rozširuje do všetkých pokusov o obnovu, aj do prikázania milosrdenstva. Úradná cirkev zasa raz zablokovala samú seba.

Tradicionalizmus, ktorý nie je ochotný skorigovať sám seba, nie je ochotný vyslobodiť prekrásny ideál bezpodmienečného záväzného manželského sľubu spod nemilosrdného právnického jarma. Kde ostali teológovia?!

Ak niekto tak veľmi trvá na pôsobení Ducha Svätého pri vlastnom rokovaní, musí predsa predpokladať, že Duch svätý pôsobí rovnako jasne a cieľavedome aj v spoločenstve pokrstených.

–*–

Pohár nie je spola plný, ale úplne prázdny!

Články 84 – 86 sú dvojznačné a dajú sa čítať podľa princípu aj poloplný aj poloprázdny.

Každý kto chce, môže pokračovať v starom režime. Nemusí sa pýtať na pravdu Evanjelia. Stačí mať „pokoru, byť ticho, milovať cirkev a jej učenie“. Horšie sa nemohlo stať. Je to však dôkaz neschopnosti tohto spolku celibátnikov, čo i len v základnej miere porozumieť podstatu sexuality a pokúsiť sa ňou vyrovnať.

–*–

Cirkev ponúka milosrdenstvo, ktorým znovuzosobášených a homosexuálov zadusí vo svojom lone. Ak sa s tým kresťanské spoločenstvá zmieria, tak sa sami stanú nedôveryhodnými, lebo tieto odporúčania Synody nemôžu nezlyhať. Aj kardinál Kasper sa dostal do chúlostivej situácie, lebo na jednej strane podporuje pripustenie ku sviatostiam, na druhej strane definuje (znova proti exegéze) katolícky uzatvorené manželstvo ako nerozlučné.

–*–

„Vidieť – posúdiť – konať“, v známom trojkroku je dlhý popis a žiadne dôsledky. Pápež povzbudil účastníkov (prispôsobeným) citátom „časy sa menia a kresťan sa mení v nich“.

V II. časti dokumentu sa nedostali ku „posúdeniu“ stredovekej, protireformačnej, nie vždy biblickej náuky. Na počudovanie sa o tejto časti prakticky nediskutovalo ani v pléne ani v jazykových skupinách. Výnimkou boli články o ústretovosti voči civilným manželstvám.

Čo sa týka „konania“, tak v II. časti už úplne stratili odvahu.

–*–

Synodalita sa vo vzťahu ku kultúrnej rozmanitosti vôbec neprejavila. Dobre to vystihol Matthias Drobinski (Zweifel zugelassen, Süddeutsche Zeitung) „Ku tej iste cirkvi patria aj africkí biskupi, ktorí nevidia nič zlé na tom, že v ich vlasti idú muži do väzenia za lásku k inému mužovi. A k cirkvi patria aj cirkevní činitelia z Východnej Európy, ktorí uctievajú Putina, lebo sa vraj zasadzuje za rodinné hodnoty“.

Synodalita a decentralizácia však znamenajú, že biskupské konferencie by mali konečne získať vlastné kompetencie.

Napriek tomu, že sa mnohí biskupi obhajovali veľmi konzervatívne pozície (ako nigérijský kardinál Róbert Sarah, ktorý bojuje proti „intelektuálnemu cynizmu západu“ a homosexuálov prirovnáva k nacistickému fašizmu), sa väčšina účastníkov synody usilovala o férovú diskusiu, ale napokon pluralitu stanovísk nevládali uniesť.

Väčšina vedúcich cirkevných predstaviteľov si za predchádzajúcich pápežov vyslúžila svoje posty radikálnou poslušnosťou a keď sa dostali do konfliktnej situácie nedokázali efektívne zvládnuť synodalitu. Bolo by to chcelo odvahu ku vlastným rozhodnutiam. Ich generácia, vychovaná k poslušnosti, však nemá školy na riešenie konfliktných situácií. V kontraste k otázkam, ktorým sú vystavení, hraničí ich nahor obrátený zrak so zradou na komunitách, z ktorých prichádzajú.

–*–

Bezmanželskí a bezrodinní synodálni otcovia zoči voči novým výzvam zlyhali. Platí to aj o nemecky hovoriacich biskupoch. Ich stanovisko (napr. články 84-86) bolo výborne naformulované, ale abstraktnosť prekryla konflikty, ktoré boli povinní uniesť. Jednota nie je hodnotou sama o sebe. Podľa nemeckého stanoviska ku tretiemu týždňu si predkladané otázky vyžadujú ešte určité objasnenie, aby sa mohli „viac prehĺbiť vo svetle evanjelia, cirkevnej náuky a darom rozlišovania“. Úplne bezmocné tvrdenie a výhovorka. Mali predsa dosť času, aby nedoriešené komplexné otázky analyzovali, alebo aby prešli do otvoreného disentu. Bolo by aspoň jasné o čo ide a ich spoločenstvá by vedeli, aké sú alternatívy pre ich vlastné rozhodovanie. Pokus o jednotu ničomu neposlúžil. Takto väčšina odmietla aj ich návrh vyprosiť si odpustenie za sexualite nepriateľské správanie (cirkvi).

–*–

Je možné, že biskupi sa teraz voľačo nové naučili. Predsa však museli už dávno vedieť, že to vôbec nemusí zaujímať tých, o ktorých problémoch sa hovorilo. Pred svojim publikom by neobstál žiaden politik, ak by sa vrátil s tým, že na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN sa mnoho priučil… Ich zlyhanie ostane navždy v pamäti.

–*–

Do pápeža sa teraz vkladá nádej, že vydá „postsynodálny papier“. Je to veľké sklamanie, pretože ak by toto veľké stretnutie biskupov malo byť len obyčajným poradným zborom, tak by neprávom nieslo názov synoda. Pokus vytvoriť model synodálne konajúceho cirkevného spoločenstva zlyhal. Vôbec im nedochádza, akú obrovskú šancu na obnovu cirkvi 21. storočia spálili. Kardinál Kasper povedal, že Synoda „síce takpovediac pootvorila dvere, aby v jednotlivých prípadoch mohli znovuzosobášení pristupovať k sviatostiam, avšak cez tieto dvere neprešla“. Prečo nie?! Nemýli si mini-elitu 270 účastníkov Synody so spoločenstvom miliárd? Austrálsky kardinál Pell vidí v záveroch jasné stanovisko, že prijímanie pre znovuzosobášených je rovnako ako doteraz zakázané. Len zlý kompromis sa dá vykladať takto dvojznačne.

–*–

Po zlyhaní prvého pokusu stojí cirkev v otázke manželstva a rodiny, tejto vzácnej „pozemskej záležitosti“, znova na začiatku. Po Synode znamená pred Synodou. Diskusia sa ešte len teraz začala.

–*–

Dúfame, že pápež František rozpozná príkaz doby a bude konať. Mal by pritom vedieť, že nespočetne veľa katolíkov v mnohých krajinách ide už dávno svojou vlastnou cestou. Spoločenstvá ho už o nič neprosia, ale požadujú konečne riešenia, ktoré sú na úrovni doby. Bez ohľadu na to pôjdu o to rozhodnejšie svojou vlastnou cestou vo vedomí Ježišovej zvesti a hlasu vlastného svedomia.

–*–

 Kompletný text Nach der Synode ist vor der Synode. Eine Stellungnahme zum Schlussdokument der Bischofssynode vom 24. Oktober 2015 v nemeckom jazyku uverejňujeme v nemeckej sekcii ok21 , doteraz text uverejnili napr. na stránkach

http://www.ikvu.de/kontexte/texte-personen/kommentar2015-02-haering.html

http://www.imprimatur-trier.de/2015/Imprimatur-2015-04_6.pdf

http://www.zeitgemaess-glauben.at/cms/auslese/221-nach-der-synode-ist-vor-der-synode

(09.01.2016)
Poslať email autorovi

Poslať email autorovi

×