Srholec a hodnoty

Hotové konštrukty večných právd dokážu žiť vedľa seba v mieri až keď prestanú mať bezprostredný vplyv na život

Foto: Slavo Kontúr

Kto by dnes bol ochotný zabíjať za filioque (Duch vychádza z Otca i Syna), večnú pravdu vyznania viery Západného kresťanstva, oproti staršiemu koncilovému vyznaniu z roku 325 (Duch vychádza z Otca)?
Kto by bol v roku 2017, na 500. výročie Reformácie, ochotný začať tridsaťročnú vojnu za sola gratia (že spása je možná výlučne z Božej milosti).

Hodnotový zápas je dnes možné začať v sebe a od seba. Nezačať vykopávkami od nepamäti skrytých pokladov, ale pohľadom smerom do budúcnosti a dôverou, že znovu a znovu nájdeme.

Srholec, odchovanec starej školy, nás učil po novom. Ako Srholcovci nie sme relativisti a agnostici, nemyslíme a nekonáme podľa ľubovôle, rozumieme, že nie je dovolené čokoľvek. Ale vieme, že do budúcnosti vrastáme spolu s ňou a že bude úplne iná, než si ju dokážeme predstaviť pri pohľade do spätného zrkadielka.

V roku 2005 uviedol Srholec do života zborník Európa hodnôt, o hodnotách z jeho príhovoru vyberám:

Mladí ľudia chcú uniesť ťarchu slobody bez moralizovania, donucovania a prísnej väzby na tradíciu. Aj u nás sa vytvára nová, bezprecedentná kultúra vzťahov, zodpovedného, nesebeckého angažovania sa, čím nútia autority k prehodnoteniu svojich postojov a chápania moci.

Akákoľvek autorita, ak chce prežiť, musí byť autoritou služby, veľmi citlivá na hlasy a potreby jednoduchých ľudí, predovšetkým chudobných, trpiacich a umlčaných.

Bezmocné je akékoľvek násilie oproti zapálenej sviečke, protestnému mlčaniu, dvihnutým čistým rukám mladých ľudí a pokojnej múdrej reči v záujme utláčaných.

Nijaké lacné riešenie, nenájdete recept na hodnoty. Naučíte sa pokore – že to najintímnejšie, najvzácnejšie, najhodnotnejšie, treba veľmi trpezlivo hľadať, dobýjať, obkolesovať, naháňať do pasce svojho ducha a opatrne zakomponovať do svojej nádeje.

Hodnoty nepoložíte na stôl ako hodinky. Po hodnotách musíte túžiť, o ne prosiť, musíte si ich vytrucovať a vyčkávať na ne aj keď vám na to neostáva čas. Len keď stále pôjdete za nimi, vyjdú vám oproti.

Hľadanie hodnôt je typicky ľudská hodnota. Niekto svoju bázeň a tušenie o ich blízkosti vyjadrí ako poznanie, iný ako zjavenie, ďalšiemu „zasvieti kontrolka“ alebo ako umelecká inšpirácia.

Keď sme sa a Antoniom nevedomky lúčili (v roku 2015 zorganizovala nadácia POLIS spolu s ok21 diskusiu Brána slobody k jeho 85. narodeninám), výpoveď o hodnotách potvrdil:

Naučíme sa žiť skromne, deliť sa s druhými ľuďmi a rešpektovať druhých. To sú tie hodnoty – vy starí viete o čom rozprávam a mladí sa to naučia. V budúcnosti nebudeme mať inej cesty, sme jedna rodina a sme jedno ľudstvo a naučíme sa vnášať morálne hodnoty, ktoré sú posledné, drahé a bez ktorých sa nedá žiť.

António, vďaka, nevieme kam ideme a nevieme čo nás čaká. Ale našou neprešliapanou cestou ideme s Tvojím kompasom v rukách.