SÚ AJ INÉ HLASY – 2

Pozbieral som ďalšie zrelé hlasy o referende, aj tieto lahodia môjmu sluchu.

Ladislav Laurinčík (Mandor) pre SME/komentáre

Zúčastníte sa 7. februára referenda, ktoré zorganizovala Aliancia za rodinu?

Nie. Život je posvätný a drahý, ale tá druhá strana dosť veľa vyskakuje, skôr som zdržanlivý. Bol by som za to, aby sa jedni aj druhí navzájom neprovokovali, aby sa konflikty nevytvárali, ale miernili. Ľudia, ktorí majú aj inú orientáciu, si to musia skromne niesť, ako si nesie niekto svoje postihnutie fyzické alebo mentálne, tak nesmieme veľa vyskakovať. Nie je dôležité, akú má niekto orientáciu, ale čo vytvára a čo dáva na stôl spoločnosti. Anton Srholec

Tradičná rodina neexistuje

Pred osemdesiatym deviatym nastal rozvoj priemyslu, urbanizácia, zažili sme komunistickú modernizáciu. Iný vývoj bol v západných krajinách. Žena vyšla z roly opatrovateľky rodinného kozuba na trh práce. V intímnom priestore, v domácej sfére však k vyrovnaniu neprišlo. Mám na mysli starostlivosť o deti a deľbu práce. To by nás ešte malo čakať. Aj inde s tým zápasia. Nie je to nikde úplne vyrovnané, ale dnes rodinnú politiku v moderných štátoch stavajú na ľudských právach jednotlivých členov, na vyrovnaných rodových rolách. Jarmila Filadelfiová

Sobáše homosexuálov neohrozia tradičnú rodinu

Tak, ako sú otázky položené, nedávajú veľký priestor na následný konkrétny krok v právnej úprave. Je to skôr prieskum verejnej mienky. Odkedy sa ukázalo, že referendum bude, dostávala som veľa otázok z médií, aby som sa k týmto témam vyjadrila. To, že som mlčala, začalo byť pre tento úrad možno až nepríjemné, preto som sa rozhodla, že vyjadrenie dám. Keďže je u nás referendum postavené tak, že môžete vyjadriť názor aj tým, že sa na ňom nezúčastníte, túto možnosť využijem, pretože na všetky otázky by som odpovedala nie. To znamená, že ak by som naň šla, bolo by to zbytočné. Jana Dubovcová

Homosexuálov trestali ťažkým žalárom a telesnými trestami

Homosexuáli boli dôkazom úpadku nemeckej spoločnosti, dekadencie, kabaretnej kultúry. Dekadentných umelcov potom pochytali a zavreli ich napríklad na kliniky, kde proti ich vôli robili na nich pokusy. Alebo ich odlifrovali do koncentračných táborov, kde im dávali robiť tie najhoršie práce. Označovali ich ružovým trojuholníkom. Medzi väzňami mali veľmi zlé postavenie. Dostať sa do koncentráku ako homosexuál znamenalo minimálnu šancu na prežitie. Často sa stalo, že ich dobili na smrť samotní väzni. Nacistická strana sa chválila, že sa im podarilo zlikvidovať všetky „teplé“ spolky v Nemecku, ktoré mali okolo pol milióna ľudí. Odhady o počtoch zavraždených sa pohybujú od 15 000 do 50 000, ale doteraz to nie je presne zmapované. Najhoršie bolo, že keď sa podarilo oslobodiť napríklad tábor v Dachau a našli tam niekoľko takých, čo prežili, s ružovým trojuholníkom, bolo bežné, že tí ľudia nešli na slobodu, ale skončili v nemeckej base. Stále bol totiž v platnosti paragraf 175, ktorý homosexualitu trestal. Zrušili ho až v roku 1969. Ak si človek prežil jedno peklo a potom skončil v base, musel byť maximálne zlomený. Jana Jablonická-Zezulová

Naši križiačikovia

Viackrát sa v diskusiách o „ochrane rodiny“ objavil argument, podľa ktorého vlastne organizátorom referenda ani nejde o rodinu a postavenie detí, ale o samotnú civilizáciu, čím sa rozumie naša, európska, judeo-kresťanská civilizácia. Vo verejnej aréne, kde muži v oblekoch diskutujú vo všetkých možných televíznych formátoch o výchove a právach detí bez toho, aby sa niekto opýtal žien a matiek, sa tak trochu neočakávane objavil starý spor o pomenovanie našej spoločnosti. Píšem starý, pretože naposledy sa o tom, čoho menom je európska civilizácia, diskutovalo počas príprav dnes už zabudnutej európskej ústavy. Európski politici a intelektuáli vtedy riešili, či sa nemá jej dnes už rovnako zabudnutá preambula rozšíriť aj o osvietenstvo, v tom zmysle, že európska civilizácia sa opiera nie iba o náboženské konštrukty, ale aj racionalizmus. Michal Havran

Niekto sa z nás snaží urobiť homofóbov

… netreba zabúdať na to, s čím iniciátori referenda pôvodne prišli. Referendum totiž bude o prvej, druhej a štvrtej otázke. Pôvodná tretia otázka chcela do budúcnosti vylúčiť možnosť právne zakotviť práva, ktoré sú dnes typické pre manželstvo, pre osoby žijúce v intímnych vzťahoch iných ako manželstvo – bez ohľadu na to, či by šlo o páry rovnakého, alebo odlišného pohlavia. Iniciátori referenda chceli teda zabrániť tomu, aby štát právne uznal iné formy spolužitia a priznal im práva, ktoré sú dnes vyhradené výlučne manželstvu.

Napríklad vzájomná vyživovacia povinnosť, možnosť dediť po sebe zo zákona v prvej dedičskej skupine aj v prípadoch, ak má poručiteľ deti, možnosť spoločných adopcií detí alebo možnosť nadobúdať majetok do bezpodielového spoluvlastníctva. Iniciátori referenda teda mali a majú záujem o úplné zabetónovanie statusu quo. To napovedá, že leitmotívom referenda je naozaj obmedzovanie slobôd. Alebo podmieňovanie určitých garancií tým, že sa podriadim štátu, budem hrať podľa jeho pravidiel hry a umožním mu nazerať do svojej spálne, keď si to zmyslí. Iniciátori referenda si tiež uzurpujú právo rozhodovať o tom, s kým ľudia budú a s kým nebudú tvoriť svoje rodiny, a chcú to pretransformovať na oficiálnu štátnu doktrínu. Rodina však nie je to, čo mi niekto nadiktuje, to sú moji najbližší ľudia, ktorých si na úrovni svojho intímneho partnerstva vyberám. Janka Debrecéniová

Referendum inšpirovala túžba zakazovať

K národným vlastnostiam priemerného jedinca vyformovaného spôsobom života na Slovensku patrí závisť. K závisti sa pridáva túžba zakazovať. Potvrdenkou je štvrť storočia trvajúca prax obecných samospráv, ktoré sa predbiehajú v prijímaní všeobecne záväzných nariadení zakazujúcich všetko, na čo si obecní poslanci spomenú. Predstava o demokracii zrástla s navrhovaním zákazov všade tam, kde poslanci Národnej rady SR nevládzu, nestíhajú alebo nemajú predstavivosť. Túžba zakazovať inšpirovala aj na podpisovú akciu za vyhlásenie celoštátneho referenda. Zákaz označenia iného zväzku ako zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou slovom manželstvo. Zákaz adopcie detí osobami rovnakého pohlavia. Zákaz výchovy detí osobami rovnakého pohlavia. K tomu jedno povolenie. Dieťa na príkaz rodičov, ale aj z vlastnej vôle, sa môže odmietnuť zúčastňovať na výučbe o sexuálnom správaní aj o eutanázii. Ján Drgonec

Aj ženská rodina je základ štátu

Keby malo registrované partnerstvo rovnaké práva a povinnosti, aké sú obsiahnuté v manželstve, nemám problém na prvú otázku referenda odpovedať áno. Nech sa zväzok muža a ženy volá manželstvo a to, čo máme my, nech sa volá hoci aj spolužitie XX – ak bude obsahovať rovnaké práva a povinnosti ako manželstvo. Ľubica Kováčiková

(31.01.2015)