Teraz je čas na odluku

Skúsme byť tak trochu ako deti

Nedeľná nekázeň Denníka N a odkaz na podcast.

Pristúpili štyria dospelí a tri deti. Na rozdiel od domácich mali na tvári rúška. Zhovárali sa po nemecky. Hoci bol autobus skoro prázdny, nesadli si, ostali stáť na mieste pre kočiariky. V pražskej integrovanej boli prvý raz. O 10 minút prestúpili na metro. Za ten čas sa dospelí pokúšali porozumieť pravidlá hry. Majú si oštempľovať lístok na celú cestu, alebo zvlášť na autobus a zvlášť na metro? Čo znamená veľké P v krúžku pred menom stanice na displeji? Čo znamená Pol. pred názvom zastávky? O 10 minút by neprestúpili, keby som ich neupozornil, že metro Budějovická je na zastávke pol.(iklinika) Budějovická.

Deti sa celou cestou zhovárali a pozerali z okna. Pomedzi džavot komentovali, kto by kúpil ktorý domček a že tu tiež majú McDonald. Evanjelista hovorí, aby sme sa snažili byť tak trochu deťmi, lebo inak to máme dosť sťažené a možno nenájdeme, a asi nevojdeme. Neviem aký deň mali napokon títo turisti. Ak pocestujú viackrát, budú asi všetci vidieť pekné domy. Už sa nebudú musieť tak úzkostne zameriavať na značky, ktorými ich usmerňujú iní. Môžu byť tak trochu ako ich deti.

Prvé dve cirkevné prikázania zneli po starosvetsky takto: 1. v nedeľu a v prikázané sviatky svätú omšu nábožne slyšať. 2. v čase veľkonočnom tanečné zábavy a svadobné veselia nekonať.

Po II. vatikánskom koncile sa prikázania zmiernili výnimkami a zmäkčeninami. Neriešilo sa však, čo s výnimkami, ak by nemali dišpenzovať konkrétneho veriaceho, ale mali by platiť pre všetkých, na veľkých územiach a po dlhý čas. Od neúčasti na prikázanej omši treba teraz dišpenzovať každého a všade. Zákaz svadobného veselia treba teraz z veľkonočného času predĺžiť na celý rok.

Cirkevní úradníci na Slovensku sa ocitli v odlukovej pasci. Jan Konzal, biskup skrytej cirkvi pražskej, hovorí: „církev tady není na to, aby sloužila svátostmi a dozorovala víru“. Dobre. Tá jeho slobodná, skrytá, církev s malým „cé“ je tu povedzme na iné. Ale úradná? Ak neomšujú, nesvadbia, nekarujú … čo vlastne vtedy robia? Dozorujú!?! Prešantročili sa desaťročia, v ktorých sme mali hľadať alternatívy. Symbolom spätného chodu sa stal Ratzinger v pápežskej lóži – nič nové, nič viac. Len starobylé omšovanie v latinčine s biskupmi a prelátmi v barokovej nádhere. Žiadna pripravenosť. Žiadna tvorivosť. Nevedia iné len verklíkovať, ak nemôžu verklíkovať, tak len trvajú na tom, aby mohli verklíkovať.

KBSka vyjadrila nesúhlas s plošným zákazom verejného slávenia bohoslužieb. Upozornili na svoju neporovnateľnosť s ostatnými spoluobmedzenými. Len nedávno si na politikoch vylobovali privilégiá. Štátom uznané a štátom platené cirkvi vytvorili cech, do ktorého „pustia“ len náboženské spoločenstvo, ktoré má aspoň 50.000 plnoletých členov. Kedysi sa veľké cirkvi ohradzovali, ak ich sekulári prirovnali ku zväzu záhradkárov. Dnes je to naopak, chcú mať rovnaké právo na zhromažďovanie do 50 ľudí ako zväz záhradkárov alebo malá neregistrovaná cirkvička s 20 členmi.

Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, v pokore pred výzvou materstva, povedala nedávno v rozhovore pre Denník N: „je veľmi dôležité nechať každému jeho vlastný svet a nedávať nevyžiadané rady.“ Viete si predstaviť biskupov v KBS / ECAV, že nás nebudú zásobovať nevyžiadanými radami, že nás prestanú manipulovať? Viete si ich naopak predstaviť ako deti z Ježišovho podobenstva v Matúšovi?

Ľudia boží! teraz je naozaj čas na odluku! Staňme sa slobodnými, sami si rozviažme ruky, pustime sa hľadať svoje vlastné cesty. Cirkvi platí 70 rokov štát z našich daní, oni za tie peniaze vybudovali cirkevnú kultúru pretvárky. Dajme teraz tie peniaze skutočne na kultúru.