V to ráno, keď popravili Miladu Horákovú,

muselo mať nebo trému

Foto: Jan Nebřenský / EuroZprávy.cz / INCORP images

Nedeľná nekázeň Denníka N a odkaz na podcast.

Pred 70 rokmi vyvrcholil monsterproces s Miladou Horákovou a v jeho poslednom dejstve ju popravili. V to ráno muselo mať nebo trému…

Ako púšťame do svojho života najväčšie hrdinky a hrdinov ľudstva? Kam ich umiestňujeme vo svojich predstavách a čo očakávane od spoločnej budúcnosti?

V Ježišovom príbehu máme tiež podrobne popísaný sfalšovaný proces aj potupnú smrť. Napriek tomu predpokladáme spolu s apoštolom Pavlom, že Ježiš nás čaká v nebi, ktoré budeme s ním zdieľať (1 Kor 15,20). A také nebo, aké pre nás pripravil Boh, ani oko nevidelo ani ucho neslýchalo (1 Kor 2,9).

Pre koho je vlastne nebo? Kam sa máme tešiť? Čo tam budeme robiť a najmä s kým? O nebi ako o možnosti sa vyslovujeme opatrne a pre istotu radšej citujeme Pavla. Ten zasa cituje starých hebrejských prorokov. V čo naozaj veríme a čo očakávame ak hovoríme o živote kdesi „tam“?

Je nebo funkciou snaženia? Je to odmena ako výplata na konci mesiaca, ako trinásty dôchodok? Básnik (Robert Browning) povie, že človek by mal dosiahnuť ďalej, než kam vládze dočiahnuť –  veď načo by potom bolo nebo?

Je nebo naopak záchrana? Útek zo slzavého údolia a vykúpenie z otroctva? Tri tri nehrám! Ale ten kto veľmi trpí nepotrebuje takú nádej. Netrpieť je niekedy väčšia hodnota ako chcieť žiť. Teraz uniknúť bolesti! Aj keby po smrti malo byť len prázdno.

A čo ak máme nebo na zemi? Kto by chcel zomrieť? Topiť sa v slasti, mať stále nebíčko v papuľke (Július Satinský), uzabávať sa k smrti… Ale čo potom? Trvalo udržateľné tak či tak len na pár rokov. Potom nuda navečnosť.

Ale vo vzťahu môžeme mať na zemi aj nebo, ktoré si ani nebu nedáme vziať. Priateľovi zomrela manželka. Verí, že sa po čase s ňou znova stretne a ich láska bude pokračovať ako keby sa nič nebolo bývalo stalo. Ako keď sa vrátiš večer z práce, alebo keď ideš ráno po noviny. Na to netreba nebo teológov, na to stačí ráno a úsmev ponad šálku kávy. A radšej ešte jedno jediné takéto ráno s ňou, ako celá večnosť bez nej. To by nebolo nebo.

Pred 70 rokmi vítali v nebi Miladu Horákovú. Nielen preto ako žila, ale aj preto kvôli čomu a ako zomrela. V to ráno malo nebo trému. Raz chcem aj ja byť s Miladou v jej nebi! A stále sa obzerám po možnosti ako sa tam dostať inou cestou…

Monument: Ladislav Sorokáč, vizualizácia: Ondřej Tuček