Vyumývajme všetko od masti volebných sľubov

Nedeľná nekázeň o fašiangu, pôste a voľbách.

 

Fašiang a karneval. Fašiangová zábava v každej dedine pre každého, aj pre škôlkarov, aj pre seniorov. Ale aj veľkolepý trojdňový karneval masiek v Benátkach či týždeň extravagantnej tanečnej zábavy na najznámejšom karnevale sveta v Riu. Fašiang aj karneval znamenajú to isté. Pred neprestúpiteľným múrom polnoci z utorka na popolcovú stredu nečujne predznamenávajú začiatok „veľkého“ predveľkonočného pôstu a naopak bezuzdne, vyzývavo a okázalo oslavujú prejedanie, ktoré má skončiť.

Slávnostný záväzok uskromniť sa, dávame sebe aj Bohu. Diéta pre telo a pokrm pre dušu. Verejne učineným gestom sa prihlásime ku diéte bez mäsa a tuku. Podobne ako novoročné predsavzatia aj pôst asi tak úplne nedodržíme. A cirkevný úrad, ako keby v úlohe ombudsmana, nám pomáha s výhovorkami. Preto môžeme aj v pôste od mäsa jesť ryby, žaby, rakov, slimákov, divé kačice a bobrov; rastlinné a mliečne tuky aj rybí tuk. Úzkostliví si vedia zistiť, či v pôste možno mäsový vývar, prípadne či bravčové oškvarky sú mäso alebo masť.

Karneval by mal znamenať, že dáme „vale“ mäsu. Fašiang by mal znamenať, že naozaj „pochováme basu“ a je koniec tancu aj svadobného veselia. Prečo nezavrieme potichu dvere, ale roztopašne sa zabávame? Lebo odkedy ľudia vynašli veľké pôsty, odvtedy im je stále viac ľúto za srandičkami a nespútaným životom. V októbri sa vraciame z pláží rovno do predvianočných reklám. „Večný advent“ v obchodoch kritizujeme. Ale zároveň chceme, aby náš život bol „večný fašiang“. Je pre nás viac ako duchovno, na ktoré by mal odkazovať, ktoré by malo po ňom nasledovať. Bavte nás! Dovoľte nám bláznovské premeny. Ukážte kráľov ako šašov a dovoľte šašom, aby nosili korunu. Cieľom je, aby karneval bol trvalo udržateľný! A to nielen cez fašiangový víkend, keď v opitosti pochováme basu.

Mali by sme nadviazať na posolstvo kolísky Vianoc a intenzívne ho prežiť až po prázdny hrob Veľkonočného rána. Zatiaľ však nepredlžujeme Vianoce, ale fašiangovú zábavu. Plesy začínajú už od Troch kráľov a z fašiangov preletíme ponad leto rovno do adventných jingle bells. Potom začneme hľadať vinníka, pohoršená morálka príde brániť tradičné hodnoty a zo zábavy spraví zakázané ovocie.

Spirituál kvintet naznačuje vo svojej piesni Virginie hranice, ktoré malomeštiacka morálka nastavila vzťahu medzi ženou a mužom pokiaľ ide o zábavu, prípadne fašiangovú. Spievajú: Určitě vím, že tančit chtěla, však nesměla jít do baru, přitom krásný oči měla, zelený jak rub dolaru.

Jean Vianney († 1859), podľa pôsobiska zvaný farár z Arsu, bol podľa neomylného rozhodnutia Námestníka Kristovho zaradený do počtu svätých, stal sa patrónom farárov a je vzorom predovšetkým kňazom účinkujúcim v duchovnej správe. Tí majú v ňom význačný vzor nábožného a horlivého pastiera duší, ktorý zastával svoj farársky úrad s obdivuhodnou usilovnosťou, múdrosťou a láskou. (kanonizačný dekrét Pia XI.,1929, podľa životopisu Andrej Patka, SSV, 1946). Pápež Benedikt XVI. vyhlásil Rok kňazov (2009) a práve Jeana Vianney spravil jeho patrónom. Ako vzor spred viac ako 150 rokov nám ho ponúkol spomedzi všetkých kňazov a farárov čo ich kedy bolo na zemeguli. Má to súvis s fašiangom, lebo farár z Arsu považoval tanec za hriešny a cieľom jeho dušpastierskeho pôsobenia bolo, aby ľudia netancovali vôbec. Trvalo 25 rokov, kým sa mu to podarilo dosiahnuť a v jeho farnosti tanec zanikol úplne. Príkladom dáva životopisec stretnutie so sedliakom, ktorý chcel dovoliť dcére účasť na tanečnej zábave, hoci len ako netančiacej pozorovateľke. Vianney hovorí nie, nesmieš ju vziať na tanečnú zábavu. I keby ona netancovala, jej srdce bude tancovať…!

Tento rok nám fašiang spestrujú zabávači predvolebných kortešačiek. Čo znamená ak pozorovateľ povie, že rozum je prevalcovaný a voľby sú karnevalom nepríčetných (Marek Vadas)? Chceme sa pozerať ďalej, ísť ako múdrejší, zrelší a hodnejší niesť zodpovednosť za seba, aj za krajinu, aj za celú planétu. Ak 50 percent plus 1 hlas môže čokoľvek, budú každé ďalšie voľby viac a viac karnevalom. Uvoľnime putá, rehabilitujme zábavu, osloboďme tvorivosť a otvorme budúcnosť. Slávme fašiang či karneval. Dojedzme klobásy, slaniny a šunky z volebných bilbordov. Vyumývajme všetky nádoby od masti sľubov. Dajme si 40 dní na rozmyslenie, ako by sa to dalo zorganizovať lepšie a spravodlivejšie. Aby sme mali krajinu, kde víťaz neberie všetko, kde sa nárok väčšiny na vládnutie meria prospechom pre menšiny. Slávme fašiang či karneval. Ako slobodní v slobodnej krajine.

Tento článok vyšiel ako pravidelná Nekázeň Denníka N dňa 23. februára 2020.