Obr.: Salvador Dalí: Kristus sv. Jána z Kríža
Ako byť sťastný, keď je človek nešťastný? Je to paradox života, že nás napína medzi túžbu po šťastí a realitu, ktorá nás môže ťahať ku dnu. Sme akoby na škripci a občas sa zdá, že to napätie už naša osobnosť nevydrží… Do tohto škripca nám Boh posiela Ježišovu reč na hore a v nej Magnu chartu jednoty protikladov života: blahoslavenstvá.
Mal som také obdobie, vŕtavé provokačné obdobie, keď som ľudí vo svojom okolí namiesto obligátnej otázky “Ako sa máš?” pýtal: “Si šťastný? Si šťastná?” Všetci oslovení do jedného boli vyvedení z miery. Dokonca si pamätám na jednu inak mysľou aj aktivitami nezúčastnenú brigádničku na recepcii u nás v práci, ktorá na mňa podráždene vyletela, že čo sa jej mám pýtať na také veci? Ja v snahe odľahčiť napätú situáciu, som pokračoval: “Prepáčte, tak sa spýtam niečo ľahšie. A opáčil som niečo z produkcie L plus S: “A čo starý otec, stále na cintoríne?” To už nezvládla a ušla. Pochopiteľne, na druhý deň som sa šiel ospravedlniť s veľkou čokoládou a mladá dáma ma zaprisáhavala, aby som sa jej už nepýtal či je šťastná…
Nuž a úprimne, ono to vŕtavé provokačné obdobie ešte nie je celkom za mnou. Takže: “Ste šťastní?” Je jednoduché byť šťastným, keď je človek bohatý a zdravý. Inak hovorí o šťastí človek, ktorý čoho sa dotkne, to sa mu podarí a inak večný smoliar, ktorý dokáže zablúdiť aj v telefónnej búdke… Inak hovorí o šťastí ako “muške jenom zlaté” Jaroslav Pešek a inak Jaroslav Marvan vo filme Škola základ života.
Ako byť sťastný, keď je človek nešťastný?
Nešťastní môžeme byť na tak veľa spôsobov, na koľko možeme byť, naopak, šťastní. Nešťastie môže byť akútne, rýchle, intenzívne, alebo pomalé, hlboké, tiahle, existujúce dokonca pod maskou úsmevov a vtipkovania. Poznáte ten príbeh o tom, ako bol v meste cirkus s klaunom, ktorý každého rozosmial? Raz prišiel k miestnemu lekárovi človek, ktorý bol veľmi nešťastný a žiadal lekára o medicínsku pomoc. Lekár mu hovorí: Viete čo, nepredpíšem vám žiadny liek. V meste máme cirkus s klanom, ktorý každého rozosmeje. Choďte tam, iste rozosmeje aj vás. Pacient na to zareagoval: “Ja som ten klaun…”
Je to obrovský paradox života, že nás napína medzi túžbu po šťastí a realitu, ktorá nás môže ťahať ku dnu ako kameň zavesený na nohách potápača, ktorému sa míňa kyslík. Sme akoby na škripci a občas sa zdá, že to napätie už naša osobnosť nevydrží a niečo v nás sa roztrhne. Niečo podstatné: viera, nádej, láska a nahradí ich nedôvera, beznádej a apatia.
Do tohto škripca života nám Boh posiela Ježišovu reč na hore v nej Magnu chartu jednoty protikladov života: Blahoslavenstvá.
Blahoslavení, požehnaní, obdarovaní, šťastní, makarioi. Spontánne takto nazývame ľudí, ktorým sa finančne a karérne darí, sú úspešní, majú peknú rodinu, alebo vynikajú svojou láskavosťou a múdrosťou, dostali sa v živote z nebezpečných situácií. V nadšení vnímania niečej požehnanosti zároveň vytesňujeme temné stránky týchto ľudí, strašné zápasy, ktorými museli v živote prejsť alebo prechádzajú, či morálne zlyhania, ktoré môžu byť odvrátenou stranou ich hviezdného prejavu. Ježiš nás však vyvádza z tohto nereálneho vnímania života a jednoznačne priraďuje k blahoslavenstvu účastníkov nebeského kráľovstva, dedičov zeme, nazerania na Boha akýsi protipól, kontrapunkt, rany pozemských skúseností nešťastia, plaču, a prenasledovania.
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Chudoba ducha nie je nedostatok sociálnej inteligencie či absencia vzdelania, ale bolestné oslobodzovanie sa od zložitostí života a smerovanie k jednoduchým a jednoznačným pojmom a životným postojom. Tak ako je jednoduchý Boh, jeho láska a záchrana. Každá láska a záchrana. Chudoba ducha je cesta od životnej diplomacie, lavírovania medzi realitou a fantáziou, pootvárania zadných dvierok a plánov “B” k jasným a čistým prejavom, ktoré rozoznávajú dobro a zlo. Blahoslavení sú tí, ktorí vykročili na cestu oslobodzovania sa k jednoduchej láske.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
- Plač je plač. V tomto prípade nie od šťastia, ale od nešťastia, bolesti. A potešenie nemusí byť hneď odstránením zdroja bolesti. Ani nájdením odpovede na otázku “Prečo?”. Môže byť objatím, v ktorom popustíme stavidlá svojho plaču a vylejeme ho do svetra priateľa či priateľky. Tak ako plače Boh v ľudskom plači a hľadá človeka, do ktorého by sa vyplakal. Blahoslavení sú tí, ktorí dokážu plakať a majú sa do koho vyplakať.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
- Tichosť nie je zakríknutosť, nedostatok sebavedomia, alebo alibistické skrývanie sa za výkriky tých, ktorí kričia, lebo je zle a volajú po zlepšení situácie: v rodine, v spoločnosti, vo svete. Tichosť je neschopnosť byť počutým, počutou, lebo hlas človeka prehlušuje šušťanie peňazí. Spev mám nad postieľkami svojich detí , túto liturgiu intimity a nežnosti prehlušuje diktát materialistickej spoločnosti, ktorý dovoľuje ich príchod ku svojim rodinám až neskoro večer. A modlitby mužov a otcov prekričuje volanie po machovskom životnom štýle. Keď raz príde čas, a on určite príde, keď bohatého pochovajú na rovnakom cintoríne ako bezdomovca, keď matéria ustúpi duchu a plážoví inžinieri zaplačú nad premrhanými a zranenými vzťahmi. Vtedy na zemi zostane už len človek vo svojej nahote, zostane spev mám a modlitby otcov: to skutočné dedičstvo, ktoré ani moľ nezožerie, ani hrdza nezničí. Blahoslavení sú tí, ktorí sa neboja pozrieť na seba vo svojej nahote, ktorí ešte dokážu ticho spievať a ticho sa modliť.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
- Hlad a smäd po spravodlivosti znamená, že sa ich mnohým ľuďom nedostáva. Prečo? Lebo tento svet jednoducho spravodlivý nie je. Ako píše Miroslav Válek v básni Jesenná láska: “Ten, kto ľúbil, sklamal sa a ten, kto sklamal, ľúbi.” Väzenia celého sveta sú plné nespravodlivo odsúdených, ulice sú plné nespravodlivo prepustených z práce, vankúše sú mokré od sĺz ľudí, ktorých nespravodlivo opustila ich láska, psychologické poradne sú plné klientov, ktorí boli ako deti nespravodlivo nemilované alebo ešte horšie, zneužité. Na tomto svete niet spravodlivosti a nakoľko sa svet prelieva aj do cirkvi, ťažko hľadať bezchybnú spravodlivosť aj v jej štruktúrach i v nás, jej členoch. Všetci sme obeťami a zároveň osnovateľmi nespravodlivosti tohto sveta, nášho sveta. A nasýtiť nás môže jedine Božia spravodlivosť, ktorá nám bola priznaná v Ježišovi Kristovi. To je dobrá správa Evanjelia. Blahoslavení sú tí, ktorí v nespravodlivosti, v ktorej žijú, obracajú svoju pozornosť na Boha a hľadajú silu vo vzťahu s Ním.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
- Akú hodnotu má dnes milosrdenstvo? Skúste byť milosrdným managerom. Zĺutúvajte sa nad zlyhaniami svojich zamestnancov, prehliadajte ich a veďte tak firmu postupne do krachu. Skúste byť milosrdným manželom, ktorý prehliada “hríšik libidáčik” (S. Štepka) svojej manželky, alebo naopak. A smerujte svoju rodinu takto k rozpadu a seba samých ku strate vlastnej dôstojnosti. Byť milosrdným neznamená robiť zlé rozhodnutia ani tolerovať netolerovateľné. Milosrdenstvo je postojom, ktorý v praxi ukazuje, že láska a odpustenie majú väčšiu silu, než naše ľudské chyby, hriechy a zlyhania. Je podaním pomocnej ruky človeku, ktorý zápasí o svoju bytostnú a morálnu integritu. Je potlačením svojho ega v situácii, keď sa na nás valia útoky a urážky a my na ne odpovedáme zhovievavosťou a odpustením. Milosrdenstvo nie je slabosťou, naopak, je postojom sily človeka, ktorý vo svojom strede objíma seba samého a je si vedomý sily svojej lásky. Takýto človek môže dosiahnúť milosrdenstvo. Prečo? Lebo dobre vie, že on/ona nie je ten dobrý, spravodlivý, zastánca správnych životných postojov, že je na jednej lodi s tými, ktorí žiadajú alebo aj nežiadajú o milosrdenstvo, lebo čosi zlé vykonali, mysleli alebo povedali. Takýto človek má pokorné srdce, ktoré dokáže poprosiť o odpustenie. Ľudí. aj Boha. Blahoslavení, ktorí nachádzajú v strede svojej osobnosti presvedčenie o láske a túžia po pokore a tak sa môžu postaviť pred ľudí i Boha.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
- Čisté srdce. Nemyslím si, že je to obraz sexuálnej nepobozkanosti, ktorú by mal vyvážiť duševný intímny život s Bohom, tak ako to vidia niektorí insitnejší účastníci rímskokatolíckeho celibátu a rehoľného sľubu čistoty. Krása a zmysel celibátu totiž spočíva v niečom inom. A zároveň, áno, v obraze čistého srdca je aj kus nesexuálneho nazerania na druhé pohlavie, obdiv a vnímanie osobnosti a duše človeka oproti mne. Reklama na najlepšie silikóny v okrese by nám mala primárne oznámiť otvorenie predajne remeselníckych potrieb a nie začiatok sezóny na miestnom kúpalisku. Čisté srdce je však najmä to, o čom snívajú počas bezsenných nocí mnohí diplomati a šachoví majstri, politici a dvojití agenti, záletníci a obchodníci so soľou z krajiny ležiacej na sever od nás – každý vo svojom kontexte – (a v každom z nás je kus z nich): môcť tak ráno vstať z postele, dať si kávu a môcť sa ľuďom pozrieť priamo do očí a spontánne a láskavo sa na nich usmiať. Bez stoviek kombinácií, čo, s kým, ako, proti komu a čo z toho? Vidieť pred sebou muža, ženu, dieťa v ich konkrétnych situáciach a ich prítomnosti. Svojimi čistými očami bez postrannej kombinatoriky pozerať do ich očí. Skúste to, možno v ich očiach uvidíte tie Božie, ktoré sa s láskou pozerajú na vás vo vašich situáciách a prítomnosti. Blahoslavení priami, autentickí ľudia, ktorí dokážu vidieť vierou to, čo je oku neviditeľné.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
- Šíritelia pokoja. Za väčšinou túžob, ktoré máme sa v podstate skrýva túžba po pokoji: čím iným je túžba po finančnej nezávislosti, zdraví, dobrom manželskom partnerovi, dobre vychovaných deťoch, než túžbou po pokojnom živote bez stresov, napätí a strachu, po živote v pokoji? Je ozvenou vesmírneho shalomu, univerzálneho tvorivého pokoja, ktorý je prejavom Božej prítomnosti. Šíriť pokoj v nepokojnom svete vzťahov a politík i v mikrosvetoch našich nepokojných osobností je ušľachtilým poslaním. Šíriť pokoj sa dá na spôsob Georga Clooneho, ktorý pri natáčaní filmu Peacemaker zdemoloval pol Bratislavy a tým pripomenul spôsob šírenia pokoja v podaní križiackych vojsk, resp. šírenie demokracie s pomocou iných vojsk. No tento spôsob nie je evanjeliový. Tým je šírenie pokoja na spôsob zostupu až na dno našich strachov a túžob, hlbšie, než sa dokáže ponoriť Nautilus Carla Gustava Junga, až tam, kde sa v nás stretáva trasenie nášho pominuteľného s pokojnou hladinou večného. Tam sa stretáva láva s ľadom, morský príboj so skalným útesom. Tam vzniká náš bytostný nepokoj a tam môžeme nájsť zdroj svojho pokoja. Tento hlboký pokoj prameniaci zo vzťahu s Nekonečným, je legitímnym dedičom Božieho shalomu, prítomného a vylievajúceho sa do našich životov. Blahoslavení ľudia, ktorí sa odvážia zostúpiť na dno svojich osobností, aby sa stretli s Tým, od ktorého pochádzajú a ku ktorému smerujú.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Prenasledovaní pre spravodlivosť. Ľudský hlad a smäd po spravodlivosti dokáže nasýtiť iba Boh. A je rovnako pravdou, že táto skutočnosť viery neznamená, že božsko ľudské dianie sa deje iba na vertikálnej úrovni. Práve naopak: či je človek vo vzťahu s Bohom možno identifikovať podľa toho, v akom je vzťahu s ľuďmi. A zaoberanie sa Božími vecami je natoľko autentické, nakoľko sa prejavuje v zaoberaní sa vecami tohto sveta. Túžba po Božej spravodlivosti je obsiahnutá v túžbe po spravodlivosti vo svete. Naďalej zostáva pravdou, že niet spravodlivosti na tomto svete. A naďalej zostáva tiež pravdou, že sa o spravodlivosť treba zasadzovať. Napriek tomu, že za touto najprirodzenejšou snahou nenasleduje podpora a pridanie sa okolia. Práve naopak: okolie reaguje prenasledovaním. Prečo? Lebo spravodlivosť a harmónia vo svete sa dá budovať iba na základe spravodlivosti a harmónie v človeku. A je jednoduchšie umlčať agenta provokatéra, ktorý volá po zmene, než sa vydať na pokornú cestu vlastnej metanoie. Blahoslavení, ktorí sa nedajú odradiť pohŕdaním a posmeškami okolia a zasadzujú sa o spravodlivosť vo svete tak, ako sa zasadzujú o spravodlivosť a harmóniu samých v sebe.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.
- Prenasledovaní pre Kristovo meno. Blahoslavenstvá sú Magna charta jednoty protikladov života, ktorá sa tiahne ako červená niť celou Bibliou. Rozvíjajú jednotlivcov i spoločnosť, sú akousi špirálou, ktorá nás nesie zo situácie, v ktorej sme, kamsi ďalej a vyššie: sami nevieme kam. No tušíme to. Veľký Teilhard de Charden vidí tento pohyb ako evolúciu ľudského ducha, ktorý smeruje k vesmírnemu bodu Omega, ktorým je Kristus. Na záver blahoslaventiev sa všetka ich všeobecnosť zlučuje do jediného konkrétneho bodu a tým je Ježiš Kristus. Toto meno, pred ktorým sa zohne každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí nie je iba vrcholom blahoslavenstiev, ale je zjednotením všetkých rozsypaných iskier Božieho svetla, žiariacich vo svete. Je hladinou mora všetkých sĺz, ktoré vyplakalo a vyplače ľudstvo a cez neho Boh, lebo na svete ešte nie je dobre. Na hladine mora sĺz sa však odráža slnko. Nie je to neosobný symbol, akési fotóny naplnenia našich vier a túžob. Je to on, Ježiš Kristus z Nazareta, Boží Syn, ktorý bol, ktorý je a ktorý prí Marana tha. Príď Pane Ježišu. Blahoslavení, ktorí veria alebo uveria, že Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol dostať k Bohu.