Berú nám krajec prežehnaný nožom starých rodičov

Veronika Šikulová16. 9. 2025

Zrušia nám aj Troch kráľov

Shares

Traja králi. Mikuláš Galanda, 1937, Galéria Miloša Alexandra Bazovského

Nedeľná nekázeň Veroniky Šikulovej v denníku N

Naše cesty sa zužujú a zanášajú slovami aj zvykmi, podobne blato zanáša rieku, aj preto sa treba zavše postiť, no a niekedy, najmä keď človek sleduje vládne rétorické preteky, chvíľu treba aj držať „klapačku“.

Až po pôstoch totiž prichádzajú veľké sviatky. 

Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil. „Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa.”

Katolíci a veriaci ďalších kresťanských cirkví slávia 6. januára Slávnosť Zjavenia Pána, sviatok Troch kráľov – zjavenie Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho syna a Spasiteľa. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, nad dvere kňaz napíše C+M+B (Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako G+M+B podľa začiatočných písmen mien troch kráľov.

Šiesty január bol sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia) od tretieho storočia. Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.

V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí národy, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že aj pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, Zjavenie Pána možno zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

A tak nám vraj v rámci úsporných opatrení idú rušiť sviatok Troch kráľov. 

Pravoslávni veriaci sa riadia podľa juliánskeho kalendára, ktorý Vianoce určuje na 6. januára. Budúci rok sa však oslava Vianoc pre pravoslávnych môže skomplikovať. Vláda totiž v rámci konsolidácie chce v tento deň zrušiť deň pracovného pokoja. Mimochodom, na Slovensku sa vyše 50-tisíc ľudí hlási k pravoslávnej cirkvi.

Tradíciu oslavy Božieho narodenia založil svätý František z Assisi, svätá Tereza z Avily a svätý Ján stáli na začiatku pri oslave klaňania troch kráľov. Klaňanie ma fascinovalo na všetkých obrazoch od malička. U nás v Modre vždy pred Vianocami vymenia obraz nad hlavným oltárom. Máme tam Cpinov Betlehem. Akademický maliar Štefan Cpin býval v Modre. Tento betlehem a stromček by mi na Vianoce chýbali ako kus ryby či oblátka na tanieri.

Darčeky nám nosí Ježiško! Francúzom Pére Noel a Španieli si ich rozdávajú až na Troch kráľov. To traja králi priniesli darčeky, keď sa prišli pokloniť do Betlehema. Priniesli zlato, kadidlo a myrhu. Teraz to vraj majú tí Španieli nejako domotané. Na námestiach im popristávali vyzdobené sane slávneho Santu a darčeky si dávajú, ako kto uzná za vhodné. Niektorí vraj aj toho dvadsiateho štvrtého! Videla som o tom film. Niečo ako Koniec vodníkov v Čechách. Koniec uctievania tradícií v Španielsku! Na Troch kráľov tam kedysi chodili po ulici traja králi, rodiny sa stretávali a deti sa tešili na darčeky. Dnes to tak vraj nie je, lebo už koncom novembra pristanú v uliciach, na oknách, na strechách aj vo vitrínach obchodných domov červenolíci santovia v červených kabátoch a starší ani tí mladší Španieli sa nestačia čudovať. Prišli im ukradnúť tradície! Na soboch! Na saniach!

Dnes je to v Európe tak. Sami sme si na vine, že berieme všetko. Dobré aj zlé. Aj v Modre sa nám škriabu po rebríkoch na balkóny ľudských príbytkov. Hosť do domu, Boh do domu, pocestným treba otvoriť a uhostiť ich.

Keď som bola malá, a ja som nebola malá tak dávno, no dosť dávno na to, aby sa na svete všeličo zmenilo, bolo všetko trochu inak, babička ma však okrem iného naučila modliť sa, koledy aj trojkráľovú pesničku. Na Vianoce k nám chodieval odjakživa Ježiško, nie ded Maroz, na Mikuláša Mikuláš a na Troch kráľov traja králi a jeden z nich bol čierny.  Neprepadli nás Američania ani santovia. Tí sa k nám vtlačili cez televízne obrazovky, predtým však zaklopali na okná a na dvere a my sme tie dvere otvorili. Kto má detstvo aj tradíciu v malíčku, vie, že tradície sa nedajú zničiť, dá sa len zabudnúť. A nezabúda sa opakovaním. Opakovanie je matka múdrosti a tradície patria do rodín ako hodiny! My mamy a tatovia máme spievať a pripomínať, my mamy a tatovia máme deťom ukázať betlehem a povedať, že nielen zvierací, ale aj ľudský dych zohrieva – a zohrieva aj v podobe rozprávky, modlitby aj pesničky.

Ak neukrojíme deťom z vlastného krajca, kým sú malé, kde to potom naberú? Krajec je dávno načatý a prežehnaný nožom našich starých rodičov, treba len ukrojiť. Ak nedáme my, neskôr si hladní vezmú sami a možno väčšie sústo, ako sme mali či chceli dať. Nezostane. Na nich raz bude stáť svet ako teraz na nás a možno sa budeme čudovať. Patrónmi tradícií sú rodičia. Aj v Amerike, vo Francúzsku aj v Španielsku.

„Pesnička sa spieva, rozprávka sa rozpráva, a kto sa rád díva, krásne veci spoznáva.“ Dôležité je dýchať. Tie nádychy a výdychy môžu byť rôzne – urobiť okolo seba teplo, a ak treba, narodí sa medzi nami hocikedy Ježiško. A prinesie nielen darčeky a zopár dní obžerstva a návštev.

Betlehem znamená v preklade chlieb. Nám, čo chodíme do kostola, sa On sám ponúka v podobe chleba každú nedeľu. Možno sme tu zabudli, ale aj nedeľa je sviatok.

Všetky sviatky sú dobré, ak sa nám pošťastí stíšiť, stretnúť alebo trochu pozhovárať. Nečakať na dar, nájsť ho v sebe a núkať ako krajec chleba. Je to o tradíciách, ale trochu aj o láske. A tá je veľmi „pohyblivý sviatok“.

„Nenechte prchlivosti cloumat svým majestátem,“ citujem českú rozprávku Císařův pekař s pánom Werichom a možno by som ešte odporučila premiérovi a jeho kamarile v prípade úsporných opatrení, aby sa pozreli do vlastných radov naprieč Slovenskom – na vlastné majetky a platy! Na ich mieste by som sa o nich ožobračenému národu hanbila hovoriť!

Na tieto úsporné opatrenia sme všetci na Slovensku okrem vás príliš chudobní a nepomôžu ani džemy a keksy, ktoré odporúča variť a piecť minister financií. Jeho výrok trochu pripomína známu vetu Márie Antoinetty; keď jej povedali, že ľudia nemajú čo jesť, odpovedala: Nech jedia koláče!

Na úsporné opatrenia, pán minister, „jsme chudí. My penězi a vy urozeností“ – len citujem Wericha.

Vláda zasadá, víno je otrávené a šém sa kotúľa po stole ako na obede o komorného Langa. Niektoré vyhlásenia pripomínajú recept na elixír mladosti: „Jamalalicha? Jamalalicha. Jamalalicha, i paprťála, chánua, chánua, e chánua, e chánu, džalala, džalala-a, a paprťála… Patláma, patláma, patláma a žbrluch! – Chm!“

Všetkým vám držím palce, aby ste sa čo najmenej historicky znemožnili! Ora et labora, hovorí sa u nás; postite sa a neberte ľuďom, ktorí sa modlia a dodržiavajú Božie prikázania, sviatky a možnosť ísť do kostolov!

P. S. Zajtra sa pôjdu niektorí vládni činitelia hádzať pred kamerami pod oltáre pri príležitosti Sedembolestnej Panny Márie. Pán premiér, skúste si predstaviť, že pre niekoho modlitba nie je len jamalalicha a patláma, ale aj slová, ktoré sú naplnené významom a činmi. Tie vašim slovám chýbajú!

Shares