Biblia je produktom cenzúry

Obhajcovia fínskej političky nesprávne argumentujú náboženskou slobodou. Biskup Haľko zverejnil homofóbne video.

Priznanie, reprofoto RTVS

Fínska politička Päivi Räsänen sa 24. januára 2022 postaví pred súd. Čelí žalobám pre podnecovanie nenávisti voči menšine, konkrétne voči ľuďom, ktorí sa otvorene hlásia ku svojej neheterosexuálnej orientácii. Podnecovania sa mala dopustiť v troch rôznych prípadoch.

Kauzu Räsänen doteraz na Slovensku prezentovali konzervatívne médiá ako snahu liberálnych síl obmedziť slobodu slova a náboženskú slobodu. Podporu fínskej političke vyjadrilo viacero cirkevných predstaviteľov a politikov zo Slovenska. Bola tiež rečníčkou na konzervatívnom festivale Bratislavské Hanusove dni v júni minulého roku. Keďže informácie o jej prípade sú v slovenskom kontexte veľmi jednostranné, rád by som v tomto texte priniesol niekoľko ďalších podrobností o vyjadreniach fínskej političky a podal úvahu o hraniciach náboženskej slobody.

Problémom nie je citovanie Biblie. Prípad má svoj začiatok ešte v roku 2019. Fínska generálna prokurátorka Raija Toiviainen podala voči Räsänenovej obžalobu po predchádzajúcom vyšetrovaní troch oddelených, ale obsahovo súvisiacich skutkov. Prvým je publikácia brožúry „Ako muža a ženu ich stvoril“ v roku 2004, v ktorej autorka Räsänenová zrovnoprávnenie zväzkov osôb rovnakého pohlavia označuje ako „otvorenie cesty pre zneužívanie chlapcov dospelými mužmi“ a ako hrozbu pre tradičný koncept rodiny, založenej na manželstve muža a ženy.

Druhým je zverejnenie textov na sociálnych sieťach roku 2019, v ktorých označila cirkevnú podporu helsinského PRIDEu ako vyzdvihovanie hanebnosti a hriechu. Napokon tretím sú vyjadrenia Räsänenovej v rádiu Yle Puhe, kde povedala, že „ak je homosexualita podmienená geneticky, tak je to genetická degenerácia a ide o gén, ktorý spôsobuje chorobu.“ Podľa prokuratúry tieto vyjadrenia Räsänenovej útočia na dôstojnosť a rovnosť osôb s homosexuálnou orientáciou a tým prekračujú hranice slobody slova a náboženskej slobody.

Okrem toho Räsänenová urobila niekoľko ďalších kontroverzných vyjadrení, ktoré nie sú predmetom obžaloby. Napríklad v roku 2013, keď bola vo funkcii ministerky vnútra prirovnala interrupcie k „mäsiarčine“ a dodala: „Zamyslime sa na tým, či máme odvahu konať zoči-voči verejnej mienke alebo normám, rovesníckemu tlaku a niekedy dokonca zákonu, ak tieto protirečia Božiemu slovu.“ Vo svojej úvahe o konfliktných situáciách medzi Bibliou a štátnymi zákonmi Räsänenová, do ktorej kompetencie spadala aj téma náboženskej slobody, parafrázovala biblický text a povedala: „Musíme poslúchať Boha a nie človeka.“

Hoci Räsänenová je členkou väčšinovej evanjelickej cirkvi vo Fínsku, úzko spolupracuje s menšinovou ultrakonzervatívnou organizačne oddelenou odnožou evanjelickej cirkvi, ktorá vydala aj jej spornú brožúru. Jej verejné vyjadrenia o nadradenosti Biblie nad zákonom štátu spustili vlnu vystúpení práve z väčšinovej evanjelickej cirkvi, keďže Räsänenová sa stále predstavuje ako evanjelička.

Obhajcovia Räsänenovej na Slovensku zdôrazňujú, že problémom je jej verejné citovanie biblických textov. Tým vytvárajú dojem, že v prípade odsúdenia by to podľa nich znamenalo zákaz používania Biblie ako takej a zásadný zásah do náboženskej slobody a do slobody slova. Faktom však je, že predmetom vyšetrovania a základom obžaloby sú jej vlastné vyjadrenia, v ktorých svoju náboženskú vieru používa na znevažovanie osôb s homosexuálnou orientáciou a na spochybňovanie ich rovnoprávneho postavenia v spoločnosti. Vôbec tu teda nejde o publikovanie biblických citátov, ale o konkrétne nenávistné vyjadrenia Räsänenovej, ktoré sú jej osobnou interpretáciou biblických textov.

Zavádzajú rečami o cenzúre Biblie. V diskusii o prípade Räsänenovej zaznieva argument, že obsah Biblie nemožno cenzurovať a náboženská sloboda a sloboda slova musí veriacim garantovať právo na neobmedzené verejné šírenie svojho učenia v súlade s vlastným náboženským presvedčením.

Na prvé počutie sa naozaj zdá byť absurdné, keď domyslíme, že nejaký súd zakáže kresťanom zverejňovať časti biblických textov. Táto úvaha je však v skutočnosti manipuláciou celej diskusie a snahou odviesť debatu od konfliktu práva na ochranu náboženskej slobody s právom na ochranu dôstojnosti do vskutku absurdnej polohy. Historické texty, aj tie, ktoré sú vyhlásené za texty s náboženskou autoritou (čo je prípad Biblie), asi ťažko možno vymazať z kultúrneho priestoru našej civilizácie. Je absurdné predstaviť si, že by od rozsudku v neprospech Päivi Räsänenovej museli vydavatelia Biblie vyškrtnúť určité pasáže z Biblie.

Predmetom sporu je niečo celkom iné a o tom by sa mala viesť diskusia. Ide o to, či možno obmedziť náboženskú slobodu a ak áno, v akých prípadoch. Všetky ľudskoprávne dohovory a právne záväzné texty totiž náboženskú slobodu vyvažujú a predpokladajú jej možné obmedzenie v prípadoch, keď sa dostane do konfliktu s inými právami a slobodami. A to je presne prípad sporných vyjadrení fínskej političky. Bude zaujímavé sledovať, ako si s týmto konkrétnym prípadom poradí fínsky súd a s veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať pokračovanie konania na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Biblia je produktom cenzúry. Nejde teda o hrozbu cenzúry biblických textov zo strany štátu. Tento argument obhajcov Räsenenovej napokon neobstojí aj z iného dôvodu. Cenzúra náboženských textov a ich pokračujúca interpretácia je súčasťou dejín každého náboženského spoločenstva. V prípade textov, ktoré kresťania označujú ako Biblia, je zrejmé, že už to, čo sa dnes v cirkvi prezentuje ako posvätný a záväzný text pre veriacich, je výsledkom zložitého procesu cenzúry, ktorá v prvých storočiach existencie cirkvi za asistencie cisára Konštantína cielene vyraďovala z používania v cirkvi viaceré texty. No a pokiaľ ide o dnes prekladané a publikované verzie biblického textu, je zamlčiavanie a nepoužívanie viacerých častí bežnou praxou v cirkevných spoločenstvách. Je preto zvláštne, keď sa voči hrozbe cenzúry ohradzujú tí, ktorí sa sami odvolávajú na text, ktorý je produktom štátom asistovanej cenzúry a ktorí aj dnes podľa svojej náboženskej viery cenzurujú biblický text. Pretože napríklad oni sami sa asi ťažko budú domáhať ochrany svojej náboženskej slobody publikovaním biblických pasáží, ktoré vyzývajú na zabíjanie neveriacich, ktorých je v Biblii ozaj hodne.

Teda argument, že sloboda verejne citovať náboženské texty je nedotknuteľná neobstojí. Ak kresťania sami uznávajú, že určité časti biblických textov sú prekonané a dnes sa na ne neodvolávajú ani sa nedomáhajú ochrany práva citovať ich, mali by strpieť, ak im v záujme ochrany dôstojnosti a rovnoprávneho postavenia niekto povie, že ich vyjadrenia sú za čiarou a mali by sa za ne zodpovedať pred súdom.

Obhajcovia Räsänenovej zabúdajú, že Biblia je produktom cenzúry uverejnené 07.01.2022 ako blog portálu SME

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

V súvislosti s homofóbnou kritikou televízneho seriálu Priznanie, napísal Ondrej Prostredník otvorený list biskupovi Haľkovi Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím, uverejnil ho blog portálu SME 13.01.2022.

Vážený pán biskup Haľko,

Vaše video o vysielaní seriálu RTVS „Priznanie“ bolo homofóbne. Je dobre, že zmizlo z FB. Neviem teraz povedať, či ste ho stiahli Vy – to by som považoval za ten lepší prípad, alebo Vám ho zmazal FB na základe početných nahlásení. Aj to je napokon v istom zmysle dobre, lebo by to znamenalo, že v našej spoločnosti je dostatok ľudí, ktorí majú potrebnú citlivosť a Vaše vyjadrenia ich vyrušili natoľko, že požiadali správcu FB, aby obsah vymazal. Vo verejnej diskusii však zostáva nepríjemná stopa, ktorá na kosť obnažila Váš postoj ku láskyplnému vzťahu dvoch osôb rovnakého pohlavia. Podľa Vášho vyjadrenia ho považujete za hrozbu pre mravnú výchovu mladých ľudí. Bol by som rád, keby ste slovenskú verejnosť ubezpečili, že stiahnutie obsahu bolo výsledkom Vašej sebareflexie a verejne sa ospravedlnili komunite LGBTQ ľudí, za Vaše homofóbne postoje.

Vyjadrenie lásky a vzájomnej podpory medzi dvomi ľuďmi, áno aj bozkom, nie je pornografia, pán biskup. Tvorcovia seriálu zaradením tejto scény celkom vedome budujú toleranciu našej verejnosti voči vzťahom osôb rovnakého pohlavia, pretože tá je žalostne nízka, ako ste preukázali vo Vašom krátkom videovyjadrení. Mám pred očami dcéru mojich dvoch priateliek, ktorá vyrastá v ich láskavom náručí a bozky a objatie jej mám je pre ňu samozrejmé, ako chlieb a voda. Je šťastná, bystrá, šantivá a nekonečne pozorná voči iným. To, čo Vy verejne označujete za ohrozenie jej mravnosti, je základným kameňom jej dobrých hodnôt a morálky. Zamyslite sa prosím nad tým, ako sa Vaše (našťastie) stiahnuté video mohlo hlboko dotknúť tisícok detí, ktoré vychovávajú páry rovnakého pohlavia a zmiasť ich morálny kompas, ktorým je pre ne ich rodina, hoc tvorená párom rovnakého pohlavia.

Zdá sa mi, že málo počúvate pápeža Františka, ktorý jednoznačne povedal, že v civilnom práve by cirkev mala akceptovať právnu ochranu vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Verejnoprávna televízia nie je viazaná morálnymi názormi slovenských rímskokatolíckych biskupov. Je dobre, že jej programy scitlivujú spoločnosť aj voči párom rovnakého pohlavia. Nemali by ste tomu Vašimi verejnými vyjadreniami brániť. Ospravedlňte sa prosím za Vaše video a urobíte veľkú vec a znamenie nádeje pre mnohých ľudí na Slovensku.

(15.01.2022)