Sú križovatky, ktoré umožnia zmeniť smer kamkoľvek Foto: Vöstalpine
Už sme na ok21 písali, že pápež František ustanovil komisiu, ktorá bude skúmať diakonát žien. Na audiencii, pri ktorej oznámil svoj úmysel však povedal: Nie je úplne jasné aká bola v skutočnosti prax prvotnej cirkvi a ustanovená komisia by to mohla osvetliť. Treba pritom ozrejmiť, kým presne boli tie vtedajšie diakonisy a či prijali svätenie alebo nie.
Hra na slovíčka diakonka/diakonisa (women deacon/deaconess, Diakonin/Diakonisse) vmanévruje debatu na koľajnicu mimo kňazského svätenia a ponúkne možnosť prestúpiť na koľajnicu zasväteného rehoľného života.
Nemecká teologička Ida Ramming (za kňažku vysvätená so skupinou „sedem na Dunaji“, od roku 2006 je aj biskupka) k tomu hovorí: Má to jasné smerovanie. Povie sa: áno, v raných dobách boli v cirkvi ženy, ktoré vykonávali pre úradne ustanovených mužov pomocné činnosti. Napríklad navštevovali v domácnosti choré ženy, lebo návštevu nemohol v tých dobách vykonať kňaz sám. Zodpovedalo to vtedy všeobecne zaužívanému oddeleniu pohlaví. Dnes je všetko inak a preto „diakonisy“ už viac netreba. A diakonky ako vysvätené ženy nesmú byť, lebo ordinácia je vyhradená mužom. K tomu sa napasujú a odcitujú zdroje ako napríklad apoštolské konštitúcie zo 4. a 5. stor. a tým sa zabetónuje diskriminácia žien v dnešnej cirkvi. Absurdné.
Nové alebo aktualizované opatrenia v rímskokatolíckej cirkvi sa robia tak, že do križovatky (pomocný obrázok je v záhlaví) sa vovedie vláčik odkiaľkoľvek. Konštrukcia križovatky má dôležité technické parametre:
- Vláčik odkiaľkoľvek v nej na chvíľu nemá ani východisko ani cieľ. Ako východisko sa mu pripíše „odnepamäti“ a cieľ určí vôľa učiteľského Úradu.
- Informačné popisky na vozňoch sa prepíšu podľa princípu „neprotirečivosti“. Všetko, čo vnáša pochybnosti, je len zdanlivé, nedôležité a dá sa vysvetliť. Lebo všetko čo tu bolo, je a bude, je jedna jediná tradícia, ktorá na seba nadväzuje bez švíkov a protirečení.
- Neučíme vlastne nič nové, len sa hlboko skláňame v úžase obnoveného porozumenia nad učením našich svätých pápežov predchodcov. To čo my dnes učíme, učili rovnako a neprotirečivo aj oni.
Ach tá tajomná križovatka! Máme obrovské šťastie, že pri obhajobe Ratzingerových viet z Regensburgu sa križovatka rozhodla, že pápeži predchodcovia sú odnepamäti láskavo naklonení islamu a všetci spolu si zaslúžime mier. Je to geopoliticky veľmi dôležité stanovisko a môže zachrániť Európu pred náboženskou vojnou.
Preto mi menej prekáža, že križovatka teraz vypľula negatívne stanovisko voči sväteniu žien. Veď pápeži v každodennej praxi dovolia ženám sprevádzať eucharistickú bohoslužbu spevom aj hudobnými nástrojmi, hoci to formálne zakazujú (posledne Ján Pavol II, popísal som to v blogu Requiem c alebo d?). Raz bude zo svätenia žien tradícia a neprotirečivé odnepamäti. Len tie kňažky a biskupky, ktoré sa dnes rozhodli konať kým žijú, majú trochu náskok.