Bez väčšieho záujmu verejnosti sa registrované cirkvi na Slovensku a štát koncom roka 2019 dohodli na zmene pravidiel financovania činnosti cirkví. Túto zmenu schválila koncom roka 2019 Národná rada veľkou väčšinou poslancov koalície aj opozície, takisto bez väčšej diskusie.
Nové pravidlá financovania priniesli zvýšenie objemu peňazí, ktoré registrované cirkvi od štátu dostanú. Zmenili sa aj parametre, na základe ktorých je príspevok počítaný a následne prerozdeľovaný medzi jednotlivé cirkvi. Nezmenila sa však podstata štátnej podpory. Doterajšie pravidlá, ktoré boli nastavené ešte spred roka 1989 stanovovali, že štát hradí platy duchovných a financuje prevádzku centrály cirkvi. Príspevok štátu na všetky cirkvi spolu bol v posledných rokoch na úrovni okolo 40 mil Eur ročne.
To, že je potrebné zmeniť pravidlá financovania cirkvi bolo zrejmé už niekoľko rokov. Finančné potreby cirkví sú vyššie ako je štátny príspevok. Duchovným sú štátom vyplácané naozaj nízke platy.
Na druhej strane, cirkvi tým, že ich do veľkej miery financuje štát, sú od neho závislé. Táto finančná závislosť ich stavia voči štátu do ne-slobodnej pozície aj v ostatných oblastiach. Nehovoriac o tom, že 30 rokov po zmene režimu, je odluka cirkví od štátu jediným nesplneným bodom Nežnej revolúcie. O zmenách vo financovaní diskutovali zástupcovia štátu a cirkvi dlhšie, rozhovory sa však viedli najmä za zatvorenými dverami.
Cirkvi si vybrali predĺženie statusu quo – závislosti od štátu, pričom si vyrokovali o trochu viac peňazí za svoju lojalitu.
Je zrejmé, že cirkvi sú už teraz (a vždy aj boli) financované aj z darov veriacich. Majoritné cirkvi však vôbec nezverejňujú prehľad svojho hospodárenia a preto je nemožné zistiť do akej miery sa na financovaní podieľa štát a koľko prispievajú veriaci.
Nové pravidlá financovania, platné od januára 2020, sú premárnenou šancou na zrovnoprávnenie postavenia cirkví a štátu. Závislosť cirkví na štáte sa nezmenila. Cirkvi si po novom vydobyli o niečo vyšší príspevok, ktorí sa bude aj pravidelne valorizovať. Peniaze sa budú prerozdeľovať trochu proporčnejšie – podľa počtu veriacich. Nové pravidlá totiž stanovili, že balík peňazí, ktoré cirkvi dostali v roku 2019 sa „zmrazí“ a cirkvi ho budú dostávať v rovnakej výške a v rovnakom pomere ako doteraz. Navyše sa každý rok bude suma štátneho príspevku valorizovať a upravovať o infláciu. Tieto dodatočné peniaze si medzi sebou registrované cirkvi rozdelia už pomerne podľa počtu veriacich. Kritériom bude oficiálne sčítanie ľudu (ktoré štát realizuje každých 10 rokov). Cirkvi už nebudú musieť štátnu dotáciu využívať len na platy duchovných a cirkevné ústredia, ale budú môcť financie využívať ľubovoľne.
Víťazom týchto zmien je hlavne štát. Za pomerne málo peňazí si štát udržal svoj vplyv na cirkvi. Tieto zostali v neslobodnej a závislej pozícii. Tých niekoľko desiatok milión euro zo štátneho rozpočtu je pre politikov veľmi nízka cena za udržanie si spojenca a kontrolu potenciálneho kritika. Ako z takého spojenectva môžu vládni politici profitovať nám ukázali predstavitelia cirkví pred poslednými prezidentskými voľbami. Vtedy sa katolícki a evanjelickí biskupi stretli s jedným konkrétnym prezidentským kandidátom (zhodou okolností kandidátom hlavnej vládnej strany) a arcibiskup Orosch sa týždeň pred voľbami počas liturgie! prenášanej TV Lux ostro vymedzil proti konkrétnej prezidentskej kandidátke.
A kto novými pravidlami prehral? Nie sú to len obyvatelia Slovenska, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, keďže zo svojich daní budú musieť odteraz prispievať na cirkevné organizácie viac. Medzi porazenými sú hlavne samotní veriaci. Cirkev by mala stáť na strane chudobných a utlačovaných. Má sa jasne ozvať, keď sa porušujú pravidlá a deje sa krivda. Mala by „kričať“, keď sa zneužíva moc. Je však oveľa ťažšie ozvať sa voči štátnej autorite, ktorá koná neprávosť, ak od nej zároveň každý mesiac netrpezlivo očakávate niekoľko miliónov Euro, aby ste zaplatili svoje účty.
Ekonomický týždenník Trend venoval svoje druhé číslo roka 2020 téme financovaniu cirkvi. Vo viacerých článkoch (mimochodom len priemernej kvality) veľmi jemne kritizoval cirkev za málo odvahy lepšie hospodáriť so svojim súčasným majetkom a neochotu spoľahnúť sa pri financovaní na svojich členov. Hlavnými uzávermi, ktoré Trend ponúkol je, že veriaci „nie sú zvyknutí platiť za duchovné služby“ a cirkev nemá dostatok „etických manažérov“, ktorí by dokázali efektívne spravovať cirkevný majetok. Hovorca trnavskej arcidiecézy pre Trend dodal, že „na našom území jestvuje od osvietenstva model štátnej podpory cirkví a je preto pochopiteľné, že nový zákon je modifikáciou takého modelu“.
K cirkvám sa hlási na Slovensku 3,3 milióny ľudí. Neexistuje žiadny ekonomický argument, prečo by si dve tretiny obyvateľstva nedokázali finančne udržať organizácie, o ktoré stoja. Vo svete existuje veľmi veľa rôznych funkčných modelov, ktoré dokážu zabezpečiť finančné zdravie cirkvi bez zbytočného kompromisu so štátom. A takéto modely v súčasnosti fungujú aj v okolitých krajinách, s ktorými sme v dobe „osvietenstva“ tvorili jednu ríšu. Navyše, Katolícka cirkev a viaceré protestantské cirkvi sú globálnymi inštitúciami a majú skúsenosti v mnohých krajinách s rôznymi modelmi financovania. Určite sa bolo čím inšpirovať.
Novými pravidlami financovania súčasní predstavitelia cirkví uprednostnili závislosť na štáte a vládnych politikoch pred väčším zaangažovaním svojich veriacich.
Vidím v tom málo odvahy a nedôveru voči vlastným ľuďom, ktorých duchovne vedú. A ešte aj strach, že ak by cirkvi začali žiadať od veriacich financie na chod celej inštitúcie, začali by sa veriaci pýtať na efektivitu fungovania cirkví. A nemuselo by zostať len pri otázkach ekonomickej povahy. A takých „prebudených“ veriacich súčasní predstavitelia cirkví nepotrebujú.
Cirkvi si vybrali predĺženie statusu quo – závislosti od štátu, pričom si vyrokovali o trochu viac peňazí za svoju lojalitu. A z toho mi je smutno. Lebo, keď soľ stratí svoju chuť, čím si osolíme?