V Hongkongu zakázali nosenie masiek na masových zhromaždeniach, aby bolo možné identifikovať výtržníkov a rušiteľov poriadku. Je však za tým polícia, ktorá chce vedieť, kto protestuje proti štátu. V Európe sa hľadá cesta ako zakázať hidžáb, nikáb a burku a pritom neporušiť antidiskriminačnú legislatívu a ústavné práva. Je však za tým snaha nedovoliť zahalenú tvár moslimským ženám.
Na tomto mieste sme už písali o zahaľovaní a odhaľovaní. Náboženské predpisy sú jednoznačné, ich dodržiavanie sa sankcionuje, vývoj je pomalý. Tí, čo určujú pravidlá a vynucujú ich dodržiavanie, sa odolávajú na prirodzenosť a sú strážcami morálky.
Corona odhalila, že hoci všetci nosíme cez nos a ústa rúška aj šatky najrozmanitejších strihov, vzorov a farieb, nik nehovorí o zahaľovaní. Lebo ide o cudzí vírus, nie o cudzie náboženstvo. Nemorálny je ten, kto sa nezahalí…
A predsa ide aj o náboženstvo. Aby sa znížila pravdepodobnosť šírenia infekcie, sú zakázané hromadné akcie. Na Slovensku sú cirkvi zvyknuté, že sa ich nariadenia štátu týkajú „primerane“. Preto predseda vlády Pellegrini veľmi prosil metropolitu Zvolenského aby bohoslužby stiahli. Pre veriaceho nemusí byť účasť na bohoslužbe „zhromaždením“, ale na takýto postoj sa dá zomrieť.
Myslime na to, ako sprostredkovať kresťanské hodnoty v čase krízy a ako až raz pominie. Myslime na to, že niektoré si nechajú zahalenú tvár, aj keď to už nebude na príkaz hlavného hygienika.
