Na starú obchodnú cestu z Košíc na Gemer v Čečejovciach ústi Kostolná ulica, lemovaná drevenými sochami uhorských kráľov. Uprostred nich stojí nenápadný kostol z poslednej štvrtiny 13. storočia, pôvodne zasvätený svätému Jánovi Evanjelistovi. Od začiatku 18. storočia patrí reformovanej kresťanskej cirkvi. Jednoduchá, na bielo omietnutá stavba so strechou vyššou než zvonica, stojí v upravenom areáli spolu s farou.
Loď je obdĺžniková, vymaľovaná na bielo, ako je to v refor;+movaných kostoloch zvykom. Možno je to aj dôsledok požiaru v období baroka. Práve preto ešte viac vyniká presbytérium: priestor plný farebných fresiek, zaklenutý valenou klenbou a osvetlený úzkymi románskymi oknami. Je akoby oknom do ranogotického sveta – do príbehov Ježišovho a Máriinho života, interpretovaných štýlom prvej polovice 14. storočia.
Fresky majú prevažne zemité farby. Vidíme medzi nimi zriedkavé motívy – napríklad Zvestovanie narodenia Pána pastierom, dnes už viac šifru než obraz; pred siedmimi storočiami ukryté Vzkriesenie Jairovej dcéry či málo zobrazované kúpanie malého Ježiša v scéne Narodenia. Upútal ma i výrazne expresívna scéna z Kalvárie, v ktorom Mária zalamuje rukami nad hlavou a Ján si rukou podopiera hlavu. Gestá sú nezvyčajne živé, netypické pre stredoveký kánon.
Dominantou svätyne je majestátna freska s postavou Krista v mandorle, rozprestretá na veľkej časti valenej klenby. Patrí k najväčším mandorlám na Slovensku. Je pozoruhodné, že hoci kostol vznikal v ranogotickom období, použitá je valená klenba, typická skôr pre románsky sloh.
Mandorla — talianske slovo pre „mandľu“ — je geometrický tvar, ktorého dokonalá symetria vyjadruje harmóniu a špicaté vrcholy dynamiku prieniku božského do sveta ľudí. Je prienikom dvoch sfér, vizuálnym symbolom vstupu Boha do času a priestoru. Označuje hranicu medzi božským a ľudským, medzi posvätným a pozemským.
Obrazy či reliéfy v tvare mandorly boli známe od dávneho staroveku v Indii či Mezopotámii. Znázorňovali auru vládcov, bohov či osvietených bytostí – svetlo, ktoré presahuje bežné vnímanie. Gréci aj Rimania poznali podobnú symboliku. Kresťania ju v neskorej antike prijali na zobrazenie Krista – ako prejav Boha, ktorý presahuje každodennosť.
V stredoveku mala mandorla podobu svätožiary v tvare elipsy alebo šošovky okolo celej postavy. Môže symbolizovať bránu života, z ktorej sa rodí zjavenie, alebo prechod zo smrti do života.
V čečejovskom presbytériu je pri pohľade nahor Kristus v mandorle centrálnym bodom klenby. Biele pole mandorly, pôvodne lemované farebnými pásmi, obklopujú zoomorfné symboly štyroch evanjelistov, čo bol v tom období rozšírený ikonografický motív. Je to akoby vyvrcholenie biblického freskového príbehu z lode svätyne, ktorému dominuje Kristus vládca. Takto je zvýraznená jeho vláda, moc a božské postavenie naveky.
Začína sa advent, o ktorom hovoríme, že je časom stíšenia a prípravy na Narodenie Pána. Advent i Vianoce sú – podobne ako mandorla – prienikom iného sveta do našej uponáhľanej a nepokojnej každodennosti. Prajem nám, aby sme sa dokázali zastaviť, mali čas pre seba i pre blízkych, dokázali čítať kód prieniku toho „iného“ do našich životov. Nielen pre naše vnútorné obohatenie, ale aj pre otvorenosť a službu iným — pre uzdravovanie našej spoločnosti.




