iluminácia z Maciejowskeho biblie
Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Biblická Kniha sudcov zaznamenala takéto desivé udalosti:
V pohorí Efraim, severozápadne od Jeruzalema, žil muž z kňazského rodu Léviho (budeme mu hovoriť Lévijec). Jeho konkubína z Betlehema v Júdsku (budeme jej hovoriť Judita) odmietla znášať zlé Lévijcovo zaobchádzanie a ušla späť do otcovského domu. Lévijec si však zašiel po ňu. Päť dní sa so „svokrom“ uzmierovali chlapským pitím a hodovaním. Judity sa nikto na nič nepýtal a Lévijec si ju odviezol. Vybral sa smerom domov popri dnešnom Jeruzaleme cez územie kmeňa Benjamín. V meste Gibea mu ponúkol prístrešie, pohostenie a spoločnosť starší krajan z Efraimských končín (budeme mu hovoriť Krajan), sám cudzinec v Gibei. Večer sa však okolo domu zozbieral gang miestnych extrémistov. Nevnikli síce dnu, ale žiadali Krajana, aby im vydal Lévijca, nech sa môžu na ňom vyvŕšiť a pohlavne ho zneužiť. Začalo sa vyjednávať. Ponúkli gaunerom Juditu a Krajanovu dcéru pannu, len aby neublížili Lévijcovi. Napokon gauneri prijali Juditu ako výkupné a Lévijec ju vydal ich násilníckym sexuálnym chúťkam. Doráňaná Judita zomrela na prahu Krajanovho domu, do ktorého ju nik nevpustil. Lévijec sa dobre vyspal a ráno chcel ísť ďalej, keď ju našiel ležať pred dverami. Naložil mŕtvolu na osla a pobral sa na ďalšiu cestu. Doma Juditu nepochoval, ale rozsekal ju na dvanásť kusov, ktoré rozposlal do všetkých strán Izraela s výzvou na trestnú výpravu proti Benjamíncom. Krvavá občianska vojna sa po veľkých stratách na oboch stranách skončila genocídou kmeňa Benjamín. Víťazi chceli pomôcť bratom Benjamíncom obnoviť populáciu a vrátiť ich späť do zväzku kmeňov izraelských. Ale nemohli im dať svoje dcéry, lebo pred vojnou tak prisahali Bohu. Našli dve riešenia, aby nemuseli dodržať prísahu bez toho, že by ju porušili. Obyvatelia Jábéš-Gileádu sa nepridali ku pôvodnej trestnej výprave, lebo boli v kmeňovom príbuzenstve s Benjamíncami. Tak ich teraz v novom ťažení pobili všetkých okrem 400 panien a tie odovzdali Benjamíncom ako akt dobrej vôle. Druhé riešenie bola menej krvavá dobrá rada. V Šíle sa konala veľká výročná slávnosť. Benjamínci tam vtrhli a priamo z oslavy uniesli ako korisť mladé dievčatá počas rituálneho tanca na oslavu spoločného boha. Voľne podľa (Sdc 19-21)
Vieroučný výbor a Synoda 2024 evanjelickej cirkvi (Evanjelickej Cirkvi Augsburského Vyznania na Slovensku = ECAV) z tohto príbehu citujú vo svojom Stanovisku k otázkam sexuality len niekoľko veršov z 19. kapitoly, ktoré vzťahujú ku téme mužskej homosexuality. Podľa ich výkladu biblický príbeh opisuje sexuálne násilie mužov na mužoch, nehovorí o homosexuálnom správaní v širšom zmysle slova, ale len o jeho jednej špecifickej – násilnej podobe.
Synoda 2024 sa ani v ďalšom nezaoberá druhými ženami, konkubínami, súložnicami; ani postavením ženy ako materiálneho statku muža; ani úmyselným rozpútaním občianskej kmeňovej vojny pod falošnou zámienkou; ani únosmi panien; ani dedičnosťou kňazskej moci mužov; ani flagrantným porušením vierouky kňazom. Synoda 2024 len popiera ľudské práva gejov a všetkých LGBTI osôb aj ich ochrancov. Motív gejov použili účelovo, aby ním prekryli ústrednú tému. Stanovisko je totiž predovšetkým mizogýnne, alebo prinajmenšom nevládze dovidieť na základné práva žien.
Od Knihy sudcov je to už štyritisíc rokov. Za ten čas sa biblické poznanie preciedzalo cez priebežné dejinné skúsenosti, premenlivé kultúrne vzorce, dynamickú vedu, aj mimonáboženské porozumenie ľudskej prirodzenosti a duši života. Severozápadná civilizácia saje dnes biblické inšpirácie hlbokými koreňmi priamo, aj bez sprostredkovateľskej prevádzky kňazskej triedy. Vieroučné myslenie kresťanských cirkví musí raz prijať do svojho kánonu najnovšie zmluvy, ako je aj na Slovensku platný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, zákon č. 62/1987 Zb.) aj jeho doplnenie a rozvinutie Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorého prijatie je na Slovensku ešte na čakačke.
Diskriminácii žien a násiliu na ženách treba predovšetkým predchádzať. Východiskom je rovnoprávne a rovnohodnotné postavenie žien. Násilie mužov na ženách treba rozumieť ako nedostatok celej spoločnosti, nie ako záležitosť konkrétneho párového vzťahu. Muži nesmú viac používať násilie ako nástroj nadvlády nad ženami. Ak máme žiť bez diskriminácie a bez každej formy násilia v celospoločenských aj osobných vzťahoch medzi mužmi a ženami, tak to musí rovnako platiť aj medzi mužmi navzájom a medzi ženami navzájom. Napokon, ak raz budú ženy rovnoprávne a rovnohodnotné s mužmi, téma gejov sa vytratí aj sama.