Mnohí vyčkávajú a len málokto ho podporí.
V rímskej kúrii podporuje pápeža 20 percent, 10 percent sú jeho protivníci, 70 percent len vyčkáva. Túto prognózu vyslovil nemecko-taliansky novinár Marco Politi 4. septembra v preplnenej farskej sále v Purgstalli pri Viedni počas prezentácie svojej najnovšej knihy „František mezi vlkmi: Tajemství jedné revoluce“.
Politi predstavil život niekdajšieho arcibiskupa z Buenos Aires, ktorý často chodieval do slumov a odmietol bývať v biskupskom paláci, ktorý cestoval mestským autobusom a metrom a ktorý chce byť menovaný ako nástupca rybára Petra a nie cisára Konštantína. Zobrazuje ho ako pastiera, ktorý si praje, aby biskupi neboli byrokratmi, funkcionármi či renesančnými kniežatami. Pápežova izolácia je však oveľa väčšia, než by sa dalo očakávať. Keď teológ a biskup Bruno Forte kandidoval na post zástupcu talianskej biskupskej konferencie, ktorého mimochodom predtým František vymenoval za zvláštneho sekretára biskupskej synody o rodine, predvolebné zhromaždenie kňazov jeho kandidatúru ostentatívne zamietlo.
„Konanie v skrytosti“
Politi hovorí: „Pápežovi protivníci konajú a kritizujú pápeža v skrytosti. Aplaudujú vtedy, keď aplaudujú iní, pokrytecky mu sľubujú vernosť a vôbec sa im nepáči, keď si niekto dovolí označiť ich za nepriateľov argentínskeho pontifexa. Veď im predsa ide len o to, ako tvrdia, aby sa pápež nedopustil žiadnej chyby. Keď sú však sami medzi sebou, tak si brúsia nože. Podobne ako kedysi kardinál Giuseppe Siri, ktorý bol od konca II. svetovej vojny až do roku 1987 arcibiskupom v Janove. Pápeža Jána XXIII. považoval za neschopného a II. vatikánsky koncil nazval katastrofou.
Synoda ako miesto teatrálneho bojiska
Ako merítko pre pontifikát Františka označil Politi Synodu o rodine, ktorá sa bude konať v októbri v Ríme. Synoda bude dôležitá predovšetkým preto, lebo navonok prepukne konflikt medzi vatikánskou kúriou a svetovou cirkvou. Prognózu, ako dopadne, si však Politi netrúfol povedať. Povedal iba, že okruh pápežových nepriateľov bude na poslednú chvíľu konať čoraz agresívnejšie.
Pasivita „priateľov“
Pasivita jeho „priateľov – sympatizantov“ je však dôležitým signálom. Dotazník adresovaný ľuďom v cirkvi minulý rok veľmi zneistil kúriu. Vyšlo totiž najavo, koľko biskupov je voči iniciatívam pápeža skeptických, nakoľko sa k šíreniu a zverejňovaniu dotazníka postavili vyslovene pasívne. Táto pasivita je evidentná takmer u všetkých pápežových iniciatív.
Pápežov pôvod
František je prvým pápežom, ktorý mal možnosť naplno poznať, čo je to globalizácia. Narodil sa v Buenos Aires, ktoré má 13 miliónov ľudí. Ján XXIII. pochádzal z dediny, ktorá mala 800 obyvateľov, Ján Pavol II. z malého poľského mesta. Je preto pre neho dôležité, aby i vatikánska kúria bola čo najviac medzinárodne zastúpená. Praje si, aby členovia cirkvi medzi sebou komunikovali a navzájom si vymieňali čo najviac názorov, ako je to len možné. Táto jeho snaha o pretvorenie cirkvi v celosvetové cirkevné spoločenstvo naráža však u mnohých kardinálov a biskupov na odpor, pretože majú strach zo straty autority katolíckej cirkvi.
Pápež a momenty utiahnutosti do seba
Napriek neustálej otvorenosti a veselej povahy popisuje Politi Františka ako človeka utiahnutého do seba. „Ako veriaci človek sa často uzatvára do svojho vnútra, je to cítiť i z jeho omší, ktoré sú často popretkávané momentmi ticha.“ Tieto dve vlastnosti robia z neho komplexnú osobu. Podobne tomu bolo už vtedy, keď žil v Južnej Amerike. Neustále vyhľadával kontakt s chudobnými ľuďmi, v pozadí bol však človekom hlbokej viery a modlitby.
„Je to na veriacich“
Politi, a to je smutné konštatovanie, registruje čoraz väčšiu pasivitu u veriacich ľudí. Chýbajú reformné hnutia v cirkvi, ktoré by podporovali pápeža zdola. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že „všetci pápeža počúvajú, vážia si ho, avšak pri realizácii jeho vízií ho nechávajú samého.“ Budúcnosť po Františkovi? Zatiaľ čo sa Pavol VI., nástupca Jána XXIII., mohol spoľahnúť na väčšinu veriacich, ktorí boli reformným duchom II. vatikánskeho koncilu nadšení, dnes takáto väčšina chýba, aby sa dalo predpokladať, že budúci pápež bude pokračovať vo Františkovom duchu.
Marco Politi písal 20 rokov pre taliansky deník „La Republica“ a zároveň bol zodpovedný za noviny „Spravodajca z Vatikánu“. Je považovaný za odborníka a znalca Vatikánu a rímskej kúrie.
Viac o knihe Maria Politiho „František medzi vlkmi“ si môžete prečítať na stránkach kníhkupectva Martinus
Článok je prebratý z magazínu JA, Neue Kirchenzeitung, 13, septembra 2015, str 1. a str. 3