V apríli 2015 bol na druhom svetovom stretnutí katolíckych reformných hnutí v írskom Limericku naším hostiteľom Tony Flannery. Prečítajte si jeho vyjadrenia tesne pred referendom a tesne po ňom.
Vyše tridsať rokov hlasujeme v referendách o interrupciách, rozvodoch a teraz aj „o tomto“. Po celý ten čas sme neustále zamotaní do spoločenských a náboženských diškurzov. Nebolo to príjemné, lebo napokon sa to vyostrilo do debaty hluchých extrémistov z oboch táborov. Za tie roky to vyzerá ako keby bola debata postupne civilizovanejšia. Biskupi sa však stále viac stotožňujú so stále konzervatívnejšou časťou spektra katolíckych laikov. Podľa môjho názoru je jedno ako dopadne referendum, na pozadí diania utrpí katolícka cirkev tak či tak nesmierne škody. Neviem si spomenúť, že by daktorý biskup oslovil liberálnu časť cirkevného spoločenstva. Biskupi sú vyberaní podľa obmedzených kritérií a v týchto debatách nebola írska katolícka cirkev nikdy zastúpená skutočnými autoritami.
Ak dopadne referendum podľa želania biskupov, odíde z cirkvi ešte viac mladých ľudí. Tesne pred referendom sa biskupi vracajú k Benediktovi XVI. a dúfajú v záchranu menšej, ale čistejšej hlboko veriacej cirkvi. Pre tých na pokraji je to skôr vyháňanie namiesto pozvania.
Som veľmi rád, že stále viac kňazov si trúfne verejne priznať, že budú hlasovať „ZA“. Ukazuje to, že v cirkvi existuje v tejto veci aj iná skúsenosť, aj iný hlas.
Dni doktrinárskeho katolicizmu sú už v Írsku spočítané. Ľudia už nechcú počúvať moralizujúce kázne. Vidím v tom veľkú príležitosť, aby to cirkev pochopila a naučila sa odovzdávať podstatu kresťanskej blahozvesti. Už pred 40 rokmi mi vraveli mladí, že sú unavení zo toho, že cirkev na akúkoľvek tému z oblasti sexuality hovorí len „NIE“. A v tomto referende tiež povedali „NIE“. Lenže ľudia ich už nepočúvajú. Zvlášť nápadné bolo, že biskupi sú v totálnej opozícii voči masovému pohybu mladej generácie.
Potrebujeme pauzu aspoň na jednu biskupskú generáciu, nech nehovoria o sexualite. Nech hovoria o základnom kresťanskom posolstve – láska, odpustenie, milosrdenstvo, súcit – a budú mať šancu, že ich niekto bude počúvať.
Jediný model cirkvi, ktorý môže v tejto krajine prežiť, je otvorená a láskavá cirkev. Dúfam a modlím sa, aby sa katolícka cirkev poučila z týchto dní a týždňov a prestala posudzovať. Namiesto toho počúvajme ľudí s ich celým príbehom a bez predsudkov ich sprevádzajme v ich životnom snažení.
