Január 2025

Kamil Sládek1. 1. 2025

Sakristia, Kostol sv. Mikuláša Podunajské Biskupice, okres Bratislava II. Z cyklu Stredoveký kalendár.

Sakristia, Kostol sv. Mikuláša Podunajské Biskupice, okres Bratislava II. Foto Kamil Sládek.

Shares

Dunaj bol kedysi hranicou Rímskej ríše, Limes Romanus. Časť územia dnešných Podunajských Biskupíc s veľkou pravdepodobnosťou patrila do Rímskej ríše. Kamennou pamiatkou z tohto obdobia je dodnes jediný rímsky míľnik na území Slovenska, ktorý pochádza z roku 230 po Kristovi. Ďalšími obyvateľmi, ktorí tu žili niekoľko storočí boli Avari. Tí mali dať tejto oblasti názov Vetvar (vet – voda, vodnaté; var – územie). Jedna z ulíc v centre dnešných Biskupíc sa nazýva Vetvárska. Keďže úplnú väčšinu svojich dejín Dunaj meandroval, osada, mestečko, pevnosť, Pispuky, Pispucki ni Collotkuz, Pozsonypüspöki… ležala na území medzi ramenami Dunaja, ako najzápadnejšia obec Žitného ostrova.

Historička Miriam Hlaváčková v podcaste Dejiny SME o pútnictve konštatuje, že „minulosť je cudzia krajina, veci sa tam robia inak“. Dejiny Podunajských Biskupíc sú dnes takouto inou krajinou. Najväčšia mestská časť Bratislavy kvôli dejinnému vývoju a z toho vyplývajúcich neustálych zmien dnes, žiaľ, nepôsobí ako jedna z najstarších kultúrnych lokalít Bratislavy…

Stredoveké dejiny Biskupíc už tvorili predovšetkým Maďari a Slováci. História kedysi kľúčovej stavby obce, Kostola svätého Mikuláša, sa (pravdepodobne) odvíja od 11. storočia, z obdobia raného uhorského štátu. Jeho podoba sa menila mnohokrát, až do súčasnosti. Pri návšteve biskupického kostola ma oslovilo zreštaurované polygonálne presbytérium s freskovou výzdobou z polovice 14. storočia.

V tom čase však už niekoľko desaťročí stála sakristia, v ktorej sa pri troche predstavivosti ocitneme na začiatku 14. storočia. Tento priestor vtedy miestni nevyužívali iba ako priestor na prípravu bohoslužieb. Keďže bola vysvätená, bola zároveň sakrálnym priestorom, sakristiovou kaplnkou, na rôzne obrady počas prestavby presbytéria.

Sakristia je služobný, obslužný priestor, nachádza sa mimo centra diania bohoslužieb či pobožností v chráme. V sakristii prebieha príprava na slávenie bohoslužieb. Väčšinou sa nachádza v tesnej blízkosti presbytéria, veľmi často na jeho severnej strane. Nebolo to však pravidlom.

Tieto priestory sú súčasťou kresťanskej sakrálnej architektúry už od konca antiky. Už vtedy tu boli uložené liturgické predmety – kalichy, patény, nádoby na hostie… Nachádzajú sa tu aj omšové rúcha, knihy, kňazi i miništranti sa pripravujú na bohoslužbu.

Z jedenásteho storočia máme z reformných kláštorov, ako boli napr. Cluny, prvé doklady pre pomenovanie „sakristia“. Predpokladáme, že práve vďaka kláštorom sa začínajú rozširovať sakristie ako bežná súčasť kostolov najprv do veľkých centier a postupne až do malých kostolov a kostolíkov na vidieku. U nás, v Hornom Uhorsku sa tak deje od druhej polovice 13. storočia. Zjednodušene možno konštatovať, že stavba sakristií bola súčasťou šírenia malých gotických kostolov na vidieku.

V období stredoveku slúžili sakristie aj na iné účely, ktoré postupne zanikli. Napríklad v kapitulných a konventných chrámoch sa nachádzali archívy hodnoverných miest (lat. loca credibilia). Pevná kamenná stavba kostola, často opevnená, ponúkala bezpečnú úschovu ďalších vzácnych predmetov, ako napr. relikvie svätých. Taktiež plnili funkciu rôznych depozitárov – knižníc, archívov, klenotníc či pokladníc, ale aj ako zabezpečené miesto pre výsadné listiny šľachticov a dokumenty o ich majetkoch. Samozrejme, že takýto obsah bol pokušením pre zlodejov a iných nepoctivcov. Prepady či lúpeže kostolov a ich súčastí, v ktorých bola ukrytá lákavá korisť, neboli preto žiadnou výnimkou.

Dnes už bývalá sakristia v Kostole sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach má kvalitnú maliarsku výzdobu, s veľkou pravdepodobnosťou nielen vďaka prácam v presbytériu – legenda o svätom Jurajovi, zriedkavé antropomorfné zobrazenie evanjelistov, konsekračné kríže. Taktiež kamenná výzdoba – rebrá, konzoly a svorníky sú na vysokej umeleckej úrovni. V súčasnosti sa priestor sakristie reštauruje a bude slúžiť ako kaplnka.

Do nového roka nám prajem otvorenosť a tvorivosť, aby sme takto pripravení slúžili ľuďom a Bohu.

Shares