Jeden breh je na most málo

Peter Križan, Rastislav Kočan9. 10. 2016

Postoj ok21 k snahám o reformu Katolíckej cirkvi.
Shares

Obrázok: Nanovo postavený bratislavský Starý most,  Zdroj: www.flickr.com

Tento materiál bol pripravený pri príležitosti tretej Medzinárodnej konferencie kňazských hnutí a reformných skupín v Chicagu 17.-20. októbra 2016.

 

Náš vzťah ku reformám rímsko-katolíckej cirkvi je v ostatných rokoch opatrný. Rímskokatolícka cirkev, reprezentovaná Rímom a od Ríma odvodenej úradnej moci, má dostatok organizácií, ľudí, nástrojov a peňazí na to, aby sa mohla reformovať. Keby chcela.

My by sme mali znášať dve ťarchy – žiť verne ako kresťania v nepriazni a na okraji (úradnej) cirkvi a súčasne venovať sily jej reformovaniu. Chceme o tom diskutovať a súhlasíme s myšlienkou, že reformné hnutia potrebujú reformu. Pre našu prácu v ok21 je dôležité pochopiť, ako sa reformujú a kam smerujú reformné hnutia, s ktorými spolupracujeme. Preto sme boli pri nich od začiatku v Luzerne, preto sme boli v Limericku a preto sme aj v Chicagu.

Most medzi katolíkmi v Cirkvi a katolíkmi vo svete

Katolícki kresťania žijú aj na cirkevnom brehu, aj na svetskom brehu. Most je však strážený a na cirkevnú stranu sa dá dostať len s platným pasom a treba mať vízum, inak sa tam môžeme cítiť ako neželaní hostia alebo čierni pasažieri. Víza však nedostanú reformní, vysvätené ženy, ženatí kňazi, homosexuáli, znovu zosobášení.

Ťažké to majú všetci, ktorým záleží na liturgii a sviatostných službách Cirkvi.

Ťažké to majú všetci, ktorí sú od Cirkvi existenčne závislí, ak im neudelia vízum, stratia zamestnanie. Chceme hľadať priestor, v ktorom sa budeme cítiť ako dediči celej dvetisícročnej histórie cirkvi so všetkými jej pozitívami aj negatívami. Ale chceme ostať slobodní, aby sme sa mohli zbaviť balastu, ktorý sa časom nabalil na kresťanskú tradíciu a aj na nás samotných.

Most medzi Cirkevnou mocou a svetskou mocou

Druhé tisícročie kresťanstva je tisícročím rímskokatolíckej moci. Cirkev o moc s mocnými sveta súperila aj sa s nimi o moc delila. Moci boli dve a ľud len jeden. Nebolo možné žiť mimo Cirkvi. Dnes sú nielen dve moci, ale aj ľud je rozdelený medzi cirkev a svet. Do priestoru sveta Cirkev vytláča reformných, ale reformní môžu v núdzi do sveta emigrovať. Skutočne sa cítime tak trochu ako emigranti. Nepatríme „cirkevnej moci“, ale zároveň žijeme aj v relatívnej slobode od „svetskej moci“. Uvedomujeme si všetky limity, ktoré má Cirkev, ale rovnako aj Svet – povrchnosť a tendencia žiť na úkor ľudu. Žijeme na hranici cirkevnej a svetskej moci, nepatríme ani jednej z nich a zároveň patríme obom…

Most medzi Cirkvou a demokraciou

Cirkev o sebe hovorí, že nie je demokratická inštitúcia. Prostredníctvom svojho vplyvu na politiku však zneužíva demokratické procedúry na presadenie svojich cieľov prostredníctvom svetských zákonov. O svojich etických konceptoch, napr. vo veciach sexuality a rodiny, nedokáže presvedčiť ani vlastných cirkevníkov, ale presadzuje ich do zákonov tak, aby platili pre všetkých občanov. V našom regióne sa vo viacerých krajinách cirkev snaží svojou mocou zakladať prostredníctvom laikov občianske združenia, ktoré v jej mene vedú „vojnu“ za presadenie konzervatívneho vnímania rodiny a sexuality. V ostatných rokoch sa v troch krajinách strednej Európy uskutočnili referendá politicky zamerané proti homosexuálnym partnerstvám.

Most medzi Cirkvou a bohatstvom

Na rozdiel od USA je peňažný vzťah medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Európe upravený veľmi rôznym spôsobom: úplná sekulárna nezávislosť medzi štátom a cirkvami (napr. Francúzsko), štátnou mocou garantovaný výber cirkevnej dane (napr. Nemecko), financovanie miezd kňazov a prevádzky biskupstiev z dotácie štátneho rozpočtu (napr. aj Slovensko). Na Slovensku dostávajú od biskupa štátom dotovaný plat všetci diecézni aj rehoľní kňazi, ale rehoľné sestry si musia na živobytie zarobiť v svetskom zamestnaní. V sekulárnom modeli sú však zamestnanci pastorálnej služby tiež pod tlakom, lebo o nich rozhoduje biskup a súčasne aj farnosť, ktorá ich platí.

Mosty medzi reformnými skupinami

Reformné skupiny sa usilujú mať mostík aj ku úradnej Cirkvi, aj k iným reformných skupinám, aj k svetu. Na mostíku k úradnej cirkvi však stojí colnica a reformná skupinka si musí dávať pozor, aby neprišla o víza. Cirkev vytvára totalitné prostredie a tlačí do autocenzúry. Nástrojom nátlaku je prísaha poslušnosti kňazov, existenčná závislosť cirkevných zamestnancov, riziko straty prístupu ku liturgii a sviatostiam. Hrozba exkomunikáciou zničí skôr mosty medzi blízkymi priateľmi ako mostík k úradnej Cirkvi.

Reformné hnutia ako pontifices

Paláce cirkevných hodnostárov sa týčia uprostred miest celého slobodného sveta ako Vatikán uprostred Ríma. Aj v Chicagu (Archbishop’s Residence), aj v Bratislave. Žijeme v ilúzii o mostoch, ale paláce majú len brány, ktoré sú pre väčšinu z nás po celý život zatvorené. A musíme si dávať veľký pozor, lebo z našich úporných reformných snáh môže napokon ostať iba podplácanie mocných, aby sme predsa len získali vízum.

Ak chceme stavať mosty, musíme vedieť, čo a aký tovar by sme po nich presunuli, alebo aspoň prepašovali … Hľadanie toho, čo je najdôležitejšie, vidíme ako dôležitú úlohu podobných stretnutí ako je aj naša konferencia v Chicagu.

Čo vlastne chceme a čo nechceme

Nechceme sa stále doprosovať reforiem. Nechceme bojovať a s cirkevnou hierarchiou o každý centimeter pôdy. Nechceme byť neustále pripravení kriticky komentovať každý ich prejav, skutok, vyhlásenie, personálne zmeny. Na druhej strane nechceme ani skončiť v pasivite s tým, že nám už bude jedno, čo sa v lokálnej ale aj všeobecnej cirkvi deje. Nechceme sa vzdať svojej kresťansko-katolíckej identity.

Čo chceme na existenciálnej úrovni

Chceme skúšať vytvárať spoločenstvá, ktoré by nám pomohli „prežiť“ na okraji cirkvi. Aby sme nezostali bez duchovného zdroja a zároveň mali priestor na odovzdávanie duchovných skúseností vlastným deťom a ľuďom okolo.

Čo chceme na lokálnej úrovni

Nechceme založiť žiadnu ďalšiu cirkev, ani nechceme budovať paralelné štruktúry rímskokatolíckej cirkvi. Chceme na pomedzí občiansko-cirkevnej spoločnosti vytvárať z nových myšlienok kryštalizačné jadrá, aby sa podobne zmýšľajúci v našom prostredí, ale aj náhodní okoloidúci  mali kde občerstviť alebo  získať nové perspektívy. Chceme pomôcť nerezignovať mnohým „kompatibilným“ jednotlivcom a v rámci našich možností sa snažiť ovplyvňovať verejnú mienku.

Čo chceme na globálnej úrovni

Paláce a katedrály ešte stoja, ale veľká celosvetová stavba rímskokatolíckeho impéria sa už zrútila. Naše reformné snahy vyzerajú často ako zúfalé prehrabávanie sa v ruinách, kde hľadáme použiteľný materiál na vybudovanie dačoho nového. Ale spolu s podobne zmýšľajúcimi skupinami chceme hľadať aj to naozaj nové, čo tu ešte nikdy nebolo. Smerujeme do teritórií, ktoré ešte nie sú na mape. Ale to je výzva, pred ktorou v dvetisícročnej histórii kresťanstva už stáli mnohí. Nebojme sa túto výzvu prijať.

Hľadajme minimum zhody, aby sme dokázali vzájomne spolupracovať. Počúvajme sa, unesme dialóg a hľadanie, debatujme aj o témach, ktoré sú náročné, a v ktorých budeme ťažko hľadať zhodu. Skúsme ostať spolu aj napriek rozdielom.

Shares