Jún 2024

Kamil Sládek2. 6. 2024

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom. Z cyklu Stredoveký kalendár.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom

Shares

Čachtice sa vyvíjali pod najsevernejším výbežkom Malých Karpát, v úrodnom údolí rieky Váh. Obec so svojimi chotárom patrí do malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Je to podmanivý zvlnený kraj, tiahnuci sa smerom na západ na kopanice.

Čachtice sú známe predovšetkým ako dejisko hororu, chlapsky zlomyseľne vymysleného príbehu o krvilačnej Alžbete Báthoryovej, ktorý prekrýva bohaté dejiny tejto obce. Preň si často nevšimneme ďalšie pamiatky. Medzi ne patrí i vyvýšený opevnený areál Kostola sv. Ladislava  spolu s malou Kaplnkou sv. Antona Paduánskeho zo začiatku 14. storočia.

Malá svätyňa slúžila pre miestnych veriacich ako bohoslužobný priestor počas dostavby dnešného farského kostola v druhej polovici 14. storočia. Katolíci sa tu stretávali vyše sto rokov, približne od polovice šestnásteho storočia, keď čachtický farský kostol patril veriacim evanjelického vyznania.

V kaplnke ma zaujala baroková štuková výzdoba, nahustené rebrá klenby malej svätyne prepojené vo svorníku s erbom Stibora zo Stiboríc, a konzoly, z ktorých jedna má podobu tváre muža.

Hlavným dôvodom, prečo som navštívil kaplnku na čachtickom návrší, bola pôvodná stredoveká svätenička. Tento malý, nenápadný predmet patrí k nevyhnutnému zariadeniu predovšetkým katolíckych kostolov. Býva umiestnený pri vchode do chrámu na stene alebo v nej, blízkom pilieri či stĺpe, alebo stojí samostatne v priestore vstupu do kostola. Je to nádoba, ktorá má rozličné podoby, materiál, tvary i farebnosť. Je naplnená svätenou vodou, ktorú posvätí kňaz modlitbou a požehnaním. Medzi sviatočné dni, kedy sa podľa tradície posväcuje voda, patrí sviatok Krstu Pána a Veľkonočná vigília, teda Biela sobota. Svätená, požehnaná či svätá voda sa používa pri krste nových veriacich, pri požehnaní zhromaždenia veriacich či rôznych predmetov (adventné vence, pokrmy)…

Gotická kamenná svätenička v Čachticiach má jednoduchý tvar nepravidelnej polgule vysekanej do steny, druhá kamenná polovica vystupuje do priestoru chrámu. Jej dvojičkou je drevená pokladnička nad ňou, vyleštená dohladka stáročnou službou.

Odkedy v našom geografickom priestore začali byť sväteničky súčasťou kresťanských kostolov, to je zahalené dejinami. Ako som sa dozvedel z dostupných materiálov, prvé zmienky o nich sú z desiateho storočia. Postupne sa začali rozširovať od románskych čias, až sa stali samozrejmou súčasťou kresťanských chrámov. Táto prax dodnes pretrváva v katolíckych kostoloch.

Pri vstupe do katolíckeho chrámu si veriaci namočia prsty do posvätenej vody v sväteničke a prežehnajú sa na čele, hrudi a ramenách. Tento úkon má viacero významov. Je to symbolická vonkajšia i vnútorná očista pri vstupe do posvätného priestoru, pripomienka vlastného krstu a vnútorná príprava na slávenie bohoslužby.

Rituálna očista, reálna či symbolická, pri vstupe do chrámu, pri príchode na posvätnú pôdu, nesie so sebou tisíce rokov staré tradície od praveku. Bola a je významným prvkom v náboženstve. Ak ľudia chceli vykonať akýkoľvek náboženský úkon či ocitnúť sa na posvätnom mieste, museli sa vopred očistiť predpísaným spôsobom. Očisťovanie, purifikácia, bola pri kontakte s posvätným, sakrálnym nevyhnutná, ináč ľudia ohrozovali vlastné zdravie či život alebo riskovali neplatnosť vykonávanej obety. Aktéri obety, aktívni či pasívni, mali podľa svojho statusu rôzne povinnosti očisťovania. Mohlo mať podobu umývania či kúpeľa v rieke alebo na to určenej nádrži či fontáne pri chráme. Ďalšie podoby očisty boli vo forme pôstu od rozmanitých úkonov, zdržania sa jedla či pôžitkov. Alebo ju umožňoval dym kadidiel, vôňa byliniek či olejov. Obeta bez predchádzajúcej očisty nebola možná.

Prostriedkom očisty však bola najčastejšie voda, ktorá symbolizovala život, posvätenie a záchranu. Voda ako prostriedok vonkajšieho očistenia symbolizovala aj vnútornú očistu. V nám blízkej židovskej a gréckej kultúre sú obrady očisty opisované veľmi podrobne. V židovskej tradícii, v Tretej knihe Mojžišovej, sú opísané rôzne druhy znečistenia a následnej očisty – od umytia tiel a šiat vodou až po podrobné a zložité úkony pre kňazov slúžiacich v chráme. V židovskej a kresťanskej tradícii sa význam očisťovania alebo posväcovania vodou spomína v súvislosti s prechodom židovského ľudu z Egypta cez Červené more alebo s krstom Ježiša v Jordáne.

Každý z nás má aj dnes dôvod na očistu – vonkajšiu alebo vnútornú. Z ľudskej prirodzenosti sa očiste, teda zmene väčšinou bránime, a predsa vo svojom vnútri po zmene očistením túžime, vyhľadávame ju. Ak zmenu vo svojom vnútri prijmeme, pomôže nám naštartovať nové nastavenie seba samých, vnímanie nášho života a posunie nás k prehodnoteniu pohľadu na vlastný život.

Ale až s odstupom času zistíme, či sme na posvätnú pôdu života a jeho tvorby vstúpili očistení alebo nie.

Prajem nám odvahu robiť zmeny. Na začiatku od seba.

Shares