RTVS vysielala zo slávnosti priamy prenos, záznam je v archíve.
V ďakovnej reči Kristinka povedala:
Ďakujem, že ste v Národnom divadle a pri obrazovkách niektorí aj kvôli mne, ale verím, že aj kvôli paliatívnej medicíne, ktorej sa venujem a propagujem ju a intenzívne ju prežívam.
Mnohí ľudia musia o trochu svojho šťastia zápasiť a potrebujú posilu od ostatných naokolo. V paliatívnej medicíne sa snažíme, aby sa všetky druhy podpory, ktorú im vieme dať, stali pre nich krídlami. Ako napísal Peter Gregor: Krídla sú barly nešťastných, ktorí mali to šťastie.
Zomieranie a smrť sú neodvratné. Finále života je najlepšie prežiť so svojimi blízkymi, bez neznesiteľnej bolesti, bez úzkosti a strachu. Mnohokrát je potrebná pomoc lekárov a sestier, aby chorí a ich blízki prežili toto obdobie dôstojne. Stále sa čudujem, že sa ako spoločnosť o túto oblasť života tak málo zaujímame a skoro vôbec sa o ňu nestaráme.
Krištáľové krídlo je ocenením nie len pre mňa, ale predovšetkým pre tých, ktorých sprevádzame pri zomieraní a pre moje drahé spolupracovníčky a spolupracovníkov, ktorí budú v tejto práci pokračovať. Všetkým ďakujem.
Po Tonkovi Srholcovi, ktorý dostal ocenenie za celoživotné dielo pred piatimi rokmi, tak do spoločenstva ok21 priletelo aj druhé krídlo. Vyberáme sentencie z Tonkovej ďakovnej reči v roku 2014:
… človek sa má dvíhať z ťažkej hmoty …
… ďakujem nielen oceneným, ale všetkým, že sa dotýkate rán …
… želám vám, aby nám všetkým narástli krídla …