Ilustračný obrázok: Juraj Blaško, vytvorené s pomocou Midjourney
Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Na tlačovej konferencii v lietadle pri návrate zo Svetových dní mládeže v Brazílii odpovedal pápež František novinárke „ … kto som ja, aby som ho súdil ? Táto polveta sa virálne šírila a pre mnohých homosexuálov bola 10 rokov nádejou, že sa v politike katolíckej cirkvi dejú zmeny v ich prospech.
Tesne pred rímskou Synodou 2023 František podporil očakávania. V odpovedi na pochybnosti kardinálov (dubia) vylúčil síce cirkevné manželstvo homosexuálov, ale pripustil, že život cirkvi plynie okrem normatívnych aj mnohými inými kanálmi. V duchu Amoris laetitia varoval pred neúnosnou kazuistikou a napísal, že cirkev je spoločenstvo, čo nevyhnutne znamená skutočnú účasť. Aj Synoda 2023 naznačila, že by v roku 2024 mohli jej celkové závery priaznivo zohľadniť požiadavky na prehodnotenie učenia o sexualite a manželstve.
Ale krátko po Synode vyšiel dekrét Fiducia supplicans Kongregácie pre náuku viery signovaný pápežom. Pripomína to situáciu z roku 1968. Očakávania cirkvi ohľadom uvoľnenia striktného zákazu antikoncepcie, ktoré boli povzbudené výsledkami 2. vatikánskeho koncilu, rázne zmarila encyklika Pavla VI. Humanae vitae.
Fiducia supplicans hovorí o požehnaní pre osoby, ktoré žijú v iregulárnych vzťahoch, čím sa myslia sexuálne partnerské vzťahy mimo právnicky chápaného sviatostného manželstva. Ide však najmä o potlačenie emancipačného úsilia homosexuálnych katolíkov. Kazuistika, pred ktorou pápež varoval, je rozpracovaná do detailov. Dovolené požehnanie iregulárnych homosexuálnych partnerov ostáva na úrovni ľudovej zbožnosti a nesmie sa ani len v najmenšom podobať na ozajstnú katolícku liturgiu.
Aj proti tomuto mikro-požehnaniu sa konzervatívna opozícia vzbúrila tak vehementne, že pápež už po troch týždňoch oslabil beztak bezvýznamnú pôsobnosť dekrétu dovysvetlením v tlačovom vyjadrení.
Dekrétom sa v skutočnosti myslelo len podradné požehnanie. Homosexuálnu dvojicu, ktorá žiada o požehnanie, treba najprv rozpárovať. Až potom dostanú, každý zvlášť, krížik na čelo. Udeje sa to mimo kostola. Kňaz nesmie mať na sebe liturgické rúcho. Nesmie použiť formulácie, ktoré by pripomínali skutočné požehnanie, napríklad požehnanie hasičských áut alebo ozimín. Celé to nesmie trvať viac ako 10-15 sekúnd.
Môžete žasnúť. Môžete sa tešiť, že liberáli dostali na frak, alebo môžete aj vystúpiť z takej cirkvi. Ale ak ste chceli vyjsť v ústrety iregulárnym, tak najmä neočakávajte nič moc od Synody 2024. Pravdepodobným výsledkom bude diplomatické miernenie napätia medzi nemeckou biskupskou konferenciou a rímskym úradom. V Nemecku sa požehnávanie homosexuálnych párov už stalo skutkom a teraz sa ukazuje, že dosiaľ to nemali dovolené a v ďalšom to budú mať aj zakázané.
Už o pár dní máme Popolcovú stredu. Po nej, na Bielu sobotu, budeme na Slovensku tradične požehnávať veľkonočné pokrmy. Niečo z vajec a mlieka, niečo z múky, niečo z mäsa. Veriaci prinášajú do kostola ošítky s hrudkou, skyvou chleba, šunkou. V kostole rozvoniava sviatočná večera. Kňaz má slávnostné liturgické rúcho, kropeničku namáča do misky so svätenou vodou, postupuje uličkou pomedzi veriacich s košíkmi a žehná a žehná: Požehnávaj tých, ktorí budú jesť tieto pokrmy, posilňuj ich vzájomnú lásku a daj, aby sme raz s tebou zasadli aj za stôl k nebeskej hostine v radosti u nebeského Otca. Trvá to celé podľa toho, koľko je ľudí a košíkov. Obrad, aj požehnanie, ktoré prináša, vás čaká o niekoľko týždňov! Len tento rok si už musíte dať dobrý pozor, aby šunka nebola teplá.