Ján Kuciak a Martina Kušnírová.
Oni sú mučeníci režimu, ktorý šliape po spravodlivosti. Ich krv je výčitkou tým, čo namiesto úcty pred spravodlivosťou tancujú okolo zlatého teľaťa moci a beztrestnosti. Ich nevinná obeť zostáva večným obvinením zručných technológov moci, ktorí vždy znova vychádzajú na scénu dejín, aby si šírením strachu a nenávisti omotali davy okolo prsta a chladnokrvne išli za svojimi zvrátenými cieľmi.
Ján a Martina vedeli, čo znamená výrok: „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Pre Jána Kuciaka bola spravodlivosť chlebom a vodou, bola pre neho tým, bez čoho človek nemôže žiť. Preto svojou investigatívnou prácou zápasil za spravodlivosť. Preto sa nebál zastrašovania a výhražných odkazov mafie v bielych golieroch. Spravodlivosť pre neho bola viac ako strach. Hľadal spravodlivosť a tým sýtil svoju bytostnú potrebu. Áno, aj jemu patria tie slová blahoslavenia.
Ale naša úcta k obeti Jána a Martiny by bola prázdnou a pokryteckou, keby sme všetko chceli vybaviť len obdivom ich obete, len kyticou na ich hrobe, len oslavnou piesňou na ich pamiatku. Mučeníci majú moc inšpirovať. Mučeníci majú moc rozmnožovať svoje skutky odvahy a napĺňať nimi ďalších. Mučeníci majú moc aj napriek tomu, že ich umlčali násilím, prehovárať ústami tých, čo ich nasledujú. To je naša úloha dnes. Nechať sa inšpirovať a zmocniť svedectvom a dielom Jána Kuciaka. Potrebujeme to. Pretože tí, na ktorých podvody a špinavosti on poukazoval, opäť získavajú moc. A s mocou aj odvahu robiť tie najhrubšie zločiny proti spravodlivosti. Hanebná novela trestného zákona a v nej skryté skrátenie premlčacích lehôt, rušenie podpory pre mimovládne organizácie bojujúce proti dezinformáciám a chrániace ľudské práva, oslabenie nezávislosti inštitúcií, ktoré majú kontrolovať štátne orgány, pytliak na čele národného parku, babráci na umelo vytvorených miestach štátnych tajomníkov. To je len niekoľko prejavov arogancie moci za prvých 100 dní tejto vlády.
A majú toho pripraveného omnoho viac: oslabenie úradu na ochranu oznamovateľov, vyradenie občanov a samospráv z posudzovania vplyvov na životné prostredie – právo, ktoré významne pomohlo aj nám tu v Pezinku pri zastavení skládky. Právo, ktoré teraz chcú vziať nielen nám, ale všetkým na Slovensku.
Nesmieme mlčať. Tak ako nemlčal Ján Kuciak. To mu dlhujeme. K tomu nás zaväzuje mučenícka smrť Jána a Martiny. Môžeme byť unavení, môžeme mať pocit, že to nič nezmení, môžeme mať rôzne názory na viaceré veci, ale nesmieme stratiť vieru v spravodlivosť. Spravodlivosť je to, čo nás presahuje. Je transcendentná. Nie náhodou gréckorímska tradícia spravodlivosti pripisuje božské atribúty v postave Justície. Nie náhodou judeokresťanská tradícia pripisuje transcendentnej bytosti Bohu ako jednu z hlavných vlastností práve spravodlivosť. Táto viera je našou jedinou nádejou. Ona nám dáva silu, aby sme nemlčali.
Preto na námestiach volajú desaťtisíce. Preto s vyhláseniami prichádzajú odborné združenia, komory, a konečne aj niektoré cirkvi. A to je to, pred čím jedine je ochotná ustúpiť táto koalícia korupcie, neodbornosti a falošnosti. Boja sa čestných ľudí, ktorí sa im dokážu postaviť s odvahou. Môžu nás urážať, môžu o nás šíriť lži, môžu o nás hovoriť slovníkom nacistov z 30-tych rokov minulého storočia, ale vieru v spravodlivosť nám vziať nemôžu. Nie, mučenícka smrť Jána a Martiny nebola zbytočná. Inšpiruje a zmocňuje.
Zmocňuje ľudí, ako je pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá necúvla pred urážkami a v zápase o právny štát vstupuje do otvorenej konfrontácie s Róbertom Ficom.
Inšpiruje ľudí ako Ivan Korčok, ktorý dokáže spájať slušných ľudí a dáva nám nádej, že Slovensko môže zostať demokratickou a spravodlivou krajinou ako súčasť euroatlantického spoločenstva.
Dáva silu stovkám ďalších neviditeľných ľudí, ktorí dennodenne poctivo pracujú ako zamestnanci, podnikatelia, vedci, umelci a nenechajú si vziať svoju česť.
Dáva nádej nám všetkým, ktorý sme si aj dnes prišli pripomenúť Jána a Martinu a to, že spravodlivosť je to, čo nás presahuje a preto veríme v jej víťazstvo.
Príhovor Ondreja Prostredníka na verejnom zhromaždení v stredu 21. februára 2024 v Pezinku pri spomienke na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú na šieste výročie ich vraždy.