Na Silvestra o krok ďalej

Peter Križan29. 12. 2014

Otvorenosť vo vzťahu medzi kresťanstvom a sekulárnym svetom znamená komunikovať s ním priamo a na rovnakej úrovni.
Shares

Nevyvolávať dojem, že chceme svetu udeľovať lekcie, ale ani sa nehanbiť za svoj kresťanský pôvod. Svet je šírošíry, ale aj kresťanstvo, kresťanské myslenie, etika a prax sú širšie ako ich reprezentujú konfesijné zoskupenia, preto sa chceme svetu 21. storočia postaviť tvárou tvár ako kresťania. Otvorenosť kresťanov voči svetu znamená v posledku byť „tým“ svetom.

Nie je to novinka 21. storočia, (rímske) kresťanstvo sa narodilo z lona starovekého sveta, spolu s ním vrastalo do stredoveku, ale zaváhalo s reformáciou, osvietenstvom, humanizmom a modernizmom. Mohlo byť dnes špičkou postmoderného diania? V zrýchľujúcom sa svete prestala účinkovať pridlhá spätná korekcia. Tá bola v kresťanstve (rímskokatolíckej cirkvi) založená na predstave, že všetko je tak ako je a ako má byť, dané „od počiatku“. Výzvy premenlivého života nechávala padnúť pod stôl s hlasným protestom a s moralizujúcimi vyhrážkami. Neskôr ich odtiaľ potichu vybrala a tvári sa, že to tak bolo „od nepamäti“. Preto sa na dnešné spory medzi (rímskokatolíckou) cirkvou a svetom, vrátane slovenského referenda o manželstve, môžeme pozerať nie ako na spor a zápas, ale ako na potvrdenie, že zmena už nastala.

Rímsky biskup Silvester, napriek vyše 20-ročnej vláde na začiatku 4. stor. za cisára Konštantína, vďačí za svoju znamenitú povesť legendám a politickej manipulácii. Zhodou okolností sa však nechtiac stal symbolom nášho dnešného kalendára. Náboženská tolerancia po roku 311 až po uznanie kresťanstva za štátne rímske náboženstvo v roku 380 umožnili Silvestrovi vrátiť sa z exilu „v lesoch“ nad Rímom. Politickú mapu vtedajšej ríše však prepisoval cisár Konštantín. Postavil si vlastné hlavné mesto Konštantínopol a na Východ presunul nielen ťažisko Ríše, ale aj centrum zreformovaného kresťanstva. Silvester zohral okrajovú úlohu v pustnúcom Ríme, nezúčastnil s ani na Nicejskom koncile, ktorému predsedal nepokrstený Konštantín. Koncil ustanovil výpočet pohyblivého sviatku Veľkej noci podľa východných zvyklostí a Rím ostal bokom. Za čias Silvestra však Konštantín ustanovil aj prvý deň v týždni (venovaný pôvodne slnku) za deň pracovného voľna. Z kresťanského hľadiska sa tak stal prvý deň v týždni (dominica, deň Pánov) Sviatkom namiesto soboty. V našej jazykovej oblasti dopadla dominica podobne ako Silvester, namiesto dňa Pánovho je pre nás sviatkom predovšetkým „ničnerobenie“.

Silvester ani len nezomrel „na Silvestra“, jeho sviatok spravil posledným dňom v roku až koncom 16. stor. gregoriánsky (katolícky) kalendár. Nepresnosti starého juliánskeho kalendára spôsobovali kolíziu slávenia Veľkej noci vo vzťahu ku astronomickej jarnej rovnodennosti. Pápež Gregor XIII. ustanovil nový kalendár bulou Inter gravissimas v roku 1582. Bolo to po Tridentskom koncile a v čase protireformácie, takže „pre celý svet“ pod príslušnými hrozbami ho uzákonila (rímskokatolícka) cirkev bez ohľadu na názor s postoj reformovaných cirkví, ktoré sa novému kalendáru (rôzne dlho) bránili ako „trójskemu koňovi pápeženstva“ a ortodoxné cirkvi ho neprijali dodnes. A mohli sme byť tam, máme šťastie, že misia Cyrila a Metoda nebola na našom území úspešná a že po nich neostala ani azbuka.

Úradná cirkev na Slovensku však dnes neprotestuje proti východnej inkulturácii, keď sa na Slovensku hrá (ruský) hokej ako konkurencia „polnočnej“ . Výrok „sme v ruskej lige, musíme sa prispôsobiť“ je varovný… Bolo to síce v bežný deň podľa ortodoxného kalendára, ale predsa len na Štedrý deň podľa nášho svetského aj náboženského kalendára. Inkulturácia v rámci západného kresťanstva by mala vyzerať inak, na to nestačí odspievať Tichú noc …

V Bazileji upravili kostol na ekumenické a spoločenské centrum Offene Kirche Elisabethen, v Dubline je z kostola atraktívna reštaurácia The Church a v Kettwigu dokonca rodinný dom . U nás kostoly ešte pribúdajú, za ekuménu sa považuje, keď sa nové kostoly viacerých konfesií postavia na jednom námestí, kultúrne stánky sú len zo synagóg. Ale v 60. rokoch bolo aj u nás inak. V kostoloch sa debatovalo, premietali sa filmy, hral sa bigbít, dokonca pri omši. Bigbítová polnočná, to bol zážitok. Bolo to presakovanie kultúry tohto nášho sveta do rovnako nášho kresťanského sveta. Oslávme Silvestra, privítajme Nový rok a poďme týmto smerom.

Shares