Pred pár mesiacmi vyšla kniha nemeckého filozofa Michaela Schmidta-Salomona (1967) „Die Grenzen der Toleranz. Warum wir die offene Gesellschaft verteidigen müssen“ (Hranice tolerancie: Prečo musíme brániť otvorenú spoločnosť.) S autorom tejto knihy vysielal rakúsky rozhlas rozhovor a okrem toho poskytol autor rozhovor novinám Der Standard. Jeho myšlienky považujem za veľmi aktuálne a múdre, napriek tomu, že sú i kritické voči cirkvi. Celý rozhovor prikladám.
Standard:
Kto sú v súčasnosti najväčší nepriatelia otvorenej spoločnosti?
Schmidt-Salomon:
Otvorená spoločnosť orientujúca sa na princípoch slobody, rovnosti, indivuduality a sekularizácie je dnes ohrozená predovšetkým islamistami a pravicovými populistami. I keď sú ich ciele rôznorodé, oba smery majú čosi veľmi spoločné: chcú zvrátiť kolo dejín naspäť a namiesto osobných slobôd obnoviť znovu predchádzajúce staré dogmy. Proti tomu sa musíme celou vervou ohradiť.
Standard:
Na jednej strane je tu obrovský príliv utečencov moslimského náboženstva, ktorým chceme dopriať náboženskú slobodu, ale na druhej strane je tu otázka, ako sa má v tomto kontexte správať moderná, sekularizovaná spoločnosť?
Schmidt-Salomon:
Na prvom mieste je nutné povedať, že náboženská sloboda nie je žiadna výsada, ktorá umožňuje zraniť individuálne základné práva. Svetovo orientujúci neutrálny štát tu musí nezpochybniteľne dať najavo, že normy, ktoré musia akceptovať všetci bez rozdielu, musia platiť i pre náboženské spoločenstvá. Za žiadnych okolností nesmie štát pripustiť, aby náboženstvá boli dôležitejšie než zákon. Na tomto poli došlo v minulosti k obrovským chybám.
Standard:
Často sa potom hovorí o zranených citoch veriacich, ktorým je treba vychádzať zvlášť v ústrety. Musí sa im naozaj vychádzať v ústrety?
Schmidt-Salomon:
To by sa nemalo v žiadnom prípade pripustiť, pretože vačší rešpekt náboženským citom by tak definitívne zahrabal snahu o vzájomnú civilizovanú kultúru dialógu. Rešpekt v našej spoločnosti je treba budovať na úplne inom mieste: samozrejme, že musíme každého človeka vnímať s rešpektom, to ale neznamená, že musíme rešpektovať za každú cenu i jeho názor a konanie. Veď koniec-koncov mnohé myslenie, viera a konanie ľudí nadobudlo po období osvietenstva úplne iný význam a nezaslúží si rešpekt, ako tomu bolo pred osvietenstvom. A presne toto musí byť možné v otvorenej kultúre hašterivého dialógu bez toho, aby sme mali vopred strach zo zranenia citov.
Standard:
Menej urazení než ohrození sa cítia pravičiarsky orientovaní obrancovia kresťanskej západnej kultúry. Je to snáď znovu náboženské oddôvodnenie pre politický obranný boj?
Schmidt-Salomon:
Áno, v posledných rokoch sme v mnohých krajinách svedkami v zjednotenia nacionalistov s kresťanskými pravičiarmi. Táto internacionála nacionalistov sa rozprestiera momentálne od Moskvy až po Washington a ohrozuje otvorenú spoločnosť v jej základoch, i keď sa snažia navonok proklamovať opak. Ten, kto nie je ideologicky úplne zaslepený, by mal vedieť, že hodnoty ako sloboda, rovnosť, individualizmus a sekularizmus neboli vydobité autoritatívnými kresťanmi či nacionalistami, ale boli rezultátom dlhodobých emancipačných bojov spoločnosti proti týmto zoskupeniam. Kto si teda myslí, že zachráni Európu pred islamom tým, že začne znovu násilne šíriť kresťanstvo, to je čosi podobné, ako keby chcel vyhnať belzebuba čertom.
Standard:
Píšete o hraniciach tolerancie. Kde sú tieto hranice? Čo sa ešte dá a čo už nie?
Schmidt-Salomon:
Mnohí prehliadajú, že neexistuje len jedna hranica, ktorá nesmie byť prekročená, ale dve. Tá prvá je všeobecne známa: Prechádza medzi tým, čo musí byť tolerované a tým, čo za žiadnu cenu nesmie byť tolerované. Tú druhú hranicu neregistruje skoro nikto, i keď jej význam je rovnako veľmi doležitý: Označuje rozdiel medzi tým, čo musí byť tolerované a čo akceptované. Máme tak do činenia s tromi rozdielnymi oblastiami: akceptovateľným, za každú cenu tolerovateľným a za každú cenu netolerovateľným. K týmto rozdielnym prostrediam musíme i odlišne pristupovať. Hrubo povedané: To, čo musí byť v otvorenej spoločnosti akceptované, napr. ideál rovnakého, jednotného zachádzania so všetkými občanmi bez rozdielu, to musí byť posilnené. To, čo musí byť tolerované, napr. nenávistné reči voči homosexuálom, to musí byť oslabené. A to, čo už nemožno tolerovať, sú napr. výzvy ku konaniu násilia voči homosexualom.
Standard:
Musí otvorená spoločnosť tolerovať úplne zahalené ženy na verejnosti, alebo je možné povedať: nie, lebo to odporuje nášmu obrazu o postavení žien?
Schmidt-Salomon:
Práve preto, že totálne zahalenie ženy odporuje hodnote rovnosti, je to otázka tolerancie. Ak by bol naopak obraz zahalenej ženy silnejší ako hodnota rovnosti, tak už by sme to vôbec nemuseli strpieť, čiže tolerovať, ale jednoducho by sme to mohli len akceptovať. Tolerovať môžeme len to, čo odporuje našim vlastným presvedčeniam. Samozrejme, že môžeme proti tomu, čo je tolerované, bojovať, tým že to rázne kritizujeme, či zosmiešňovať to. So zákazmi musíme zachádzať ale veľmi opatrne, lebo to je najostrejší meč právného štátu. Svetovo orientovaný neutrálny štát nesmie zachádzať s islamsky motivovanými zahaleniami inak ako s akýmikoľvek inými zahaleniami. Nemožno napr. vstúpiť do banky s maskou klauna na hlave, či motoristickou helmou. A toto isté musí platit i pre BURKU. Ten reakcionársky obraz ženy zakrytej závojom musíme pretransformovať na civilnospoločenskú úroveň, teda do prostredia otvorenej a verejnej kritiky a diskusie a nevytvárať zákony, ktoré potom zmenšujú hraciu plochu pre slobodu, a tým tak nepriamo škodia práve proti tomu, čo v otvorenej spoločnosti musí byť za každú cenu chránené.
Standard:
Ale čo potom, keď tí, čo sú tolerantní so svojou toleranciou netolerantných – a to sú radikálni islamisti – pripravujú pole pôsobnosti a tak v konečnom dôsledku pochovávajú toleranciu a slobodu?
Schmidt-Salomon:
Nepriateľom otvorenej spoločnosti nesmieme dať samozrejme slobodu, aby ju potom zneužili tým, že budú ničiť všeobecné základy slobody. Musíme si uvedomiť, že ten, kto je otvorený pre čokoľvek, nie je úplne v poriadku. To však neznamená, že budeme potrebovať novú legislatívu zákazov. Existujú oveľa efektívnejšie spôsoby, ako bojovať proti fundamentalizmu, napr. zlepšením nášho vzdelávacieho systému. Kto sa napríklad učil a pochopil od samého začiatku, že existuje evolučná biológia, ktorej sme my všetci súčasťou, ten už nebude veriť ani rozprávkovým teóriam o vzniku sveta, ktoré šíria fundamentalisti, ani nacionalistom.
Standard:
V knihe píšete o koncepte „zastrašenia prostredníctvom slobody“. Čo tým myslíte?
Schmidt-Salomon:
Otvorenej spoločnosti nepatrí to, aby sa oplocovala ostnatým drôtom, či as bránila voči „votrelcom“ slzným plynom, či ľudsky nedôstojnými príbytkami pre utečencov a pod. Na druhej strane ale musíme potencionálným prichádzačom do Európy dať jasne najavo, že Európa sa riadi princípom otvorenej spoločnosti, že sa tu musia všetky náboženstvá bez rozdielku podriadiť zákonu, že muži, ženy, hetero či homosexuáli majú úplne rovnaké práva, že deti nesmú byť za žiadnu cenu týrané a že uctievanie proroka Mohameda, či podobne kresťanského Mesiáša samo o sebe nie je nič extra, že je to na tej istej platforme, ako keď niekto uctieva futbalový klub Borussia Dortmund, iný zase Monty Python či Dolly Buster. Ten, kto to kategoricky odmieta, bude musieť hľadať útočište pre výchovu svojich detí mimo Európy. Ten ale, kto hľadá takéto miesto slobody, ten by mal byť v Európe prijatý s otvoreným náručím.
Standard:
Akú politiku potrebuje toto „zastrašovanie slobodou“?
Schmidt-Salomon:
Presadenie konceptu „zastrašenia slobodou“ potrebuje nielen zviditeľnenie a zdôraznenie princípov sekularizácie, ale predovšetkým princíp individualizmu. Pretože nepriatelia otvorenej spoločnosti sa vo všeobecnosti zjednocujú v kolektivizme. Zvlášť doležitú formu kolektivizmu predstavuje tzv. familizmus, lebo rodinu, nie individualizmus, chápu ako základ, bázu jednoty spoločnosti. Familizmus sa žiaľ správa podľa motta: rodičovské starosti sú často nadradzované nad práva detí. Túto ideológiu musia zástancovia otvorenej spoločnosti rázne potlačovať. Posolstvo otvorenej spoločnosti na adresy kolektivistov musí byť absolútne jednoznačné, aby si uvedomili, s akými nepríjemnosťami sa budú musieť potýkať.
Standard:
Čo znamenajú tieto „hrozby slobody“, ako ich nazývate, pre práva rodičov?
Schmidt-Salomon:
Rodičia majú samozrejme právo vychovávať svoje deti podľa svojich náboženských a politických predstáv. To ale neznamená, že svetovo orientovaný neutrálny štát bude tieto zúžené perspektívy podporovať. Štát si tak napr. nemože dovoliť udeliť dišpenz dievčatám pred hodinou telocviku, kedy sa musia prezliecť pred plávaním v bazéne do plaviek, či pred hodinami evolučnej biológie, keď sa bude hovoriť o sexe. A už v žiadnom prípade si štát nemože dovoliť tolerovať, ak rodičia zneužijú z náboženských dôvodov fyzickú nevinnosť detí. Deti majú vlastné práva, ktoré v naliehavých prípadoch štát musí vedieť presadiť oproti vôli rodičov. A také fakty, ako násilná obriezka dievčat, ale i chlapcov, je strašná neprávosť a to sa v otvorenej spoločnosti nesmie diať.
Michael Schmidt Salomon, ročník 1967, je filozof, spisovateľ, autor mnohých vedeckých kníh a publikácií, ale i kníh pre deti a mládež, je zároveň i hovorcom nábožensky kritickej nadácie Giordana Bruna. Je zástancom sekulárného svetového názoru, ktorý je vytvorený na prírodovedeckej báze ako alternatíva k náboženstvu.
Jeho kniha „Die Grenzen der Toleranz: Warum wir die offene Gesellschaft verteidigen müssen“ vyšla v októbri 2016 vo vydavateľstve PIPER v Nemecku.
Rozhovor bol uverejnený v denníku DER STANDARD 24./25./26. decembra 2016 na strane 4.
Z nemeckého jazyka preložil Peter Žaloudek