Navádzanie na diskrimináciu si nemôže dovoliť ani cirkev

Diskriminačné správanie cirkví a náboženských spoločností pri zamestnávaní je v určitých prípadoch explicitne vyňaté zo slovenského antidiskriminačného zákona.

 

Zákon cirkvám a náboženským spoločnostiam povoľuje nerovnaké zaobchádzanie v prípadoch, keď ide o pozíciu, pri ktorej tvorí náboženstvo alebo viera osoby základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania. Inými slovami, ak sa na dve uvoľnené pozície duchovných hlásia dve rovnako kvalifikované osoby, cirkev môže odmietnuť zamestnať tú z nich, pri ktorej zistí, že sa napr. hlási k inému vierovyznaniu, než hlása cirkev, pre ktorú chce pracovať, alebo náboženskú vieru nevyznáva vôbec.

Kým takýto výklad povolenej diskriminácie v zásade dáva zmysel, nedávne vyjadrenie generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV) Ivana Eľka v diskusii o postojoch cirkví k homosexualite, otvára oprávnenú otázku kam až môžu cirkvi ako zamestnávatelia zájsť pri výklade tohto ustanovenia antidiskriminačného zákona. Diskusiu usporiadala Českobratská cirkev evangelická v Českej republike a je verejne dostupná.

Biskup Eľko v diskusii okrem iného povedal: “V tomto našom biskupskom období v priebehu posledných dvoch rokov niektorí ľudia dostali priamu otázku, niektorí ľudia, ktorí sú v duchovnej službe dostali priamu otázku, či majú homosexuálnu orientáciu alebo nie a nikto z nich homosexuálnu orientáciu nepriznal. V dôvernom rozhovore, dôverná otázka. To je asi naša situácia. A teda aby som to celé doviedol až do konca, kam tá otázka vedie, že ak by niekto, dajme tomu pred ordináciou priznal svoju homosexualitu, tak predpokladám, že bol by to veľký problém pri ordinácii. Tak ďaleko asi nie sme, aby sme tú ordináciu s čistým svedomím vykonali. To treba úprimne povedať.”

Aby sme pochopili závažnosť tohto vyjadrenia z hľadiska antidiskriminačného zákona, je potrebné vysvetliť postup, ktorý evanjelická cirkev uplatňuje pri prijímaní duchovných do zamestnania. Vo vnútorných predpisoch ECAV (Ústava ECAV, čl. 45, ods. 1) sa uvádza, že zamestnancom cirkvi na funkcii kaplána, čo je najnižšie pracovné zaradenie v štruktúre evanjelických duchovných, sa môže stať absolvent alebo absolventka evanjelickej bohosloveckej fakulty po úspešnom zložení kaplánskej skúšky a po ordinácii. Podmienkou pripustenia ku kaplánskej skúške je absolvovanie programu kandidáta duchovnej služby počas štúdia na fakulte. Súčasťou programu, ktorý upravuje Cirkevné nariadenie 5/2004, je aj niekoľko osobných pohovorov s biskupmi ECAV, na ktorých zisťujú osobnostné predpoklady pre výkon duchovnej služby.

Posledný takýto pohovor sa koná niekoľko týždňov pred kaplánskou skúškou a na jeho základe rozhodujú biskupi, či uchádzača resp. uchádzačku na kaplánsku skúšku pozvú, alebo nie, teda či mu alebo jej vôbec umožnia uchádzať sa o zamestnanie v duchovnej službe cirkvi. Komisiu pre kaplánske skúšky menuje cirkev. Vnútorné predpisy ECAV (Cirkevný zákon č. 11/1994,  § 1, ods. 4) stanovujú, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov ECAV, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ uvedený predpis alebo zmluva, či dohoda cirkvi zo SR nestanovuje inak. Následná ordinácia je slávnostným liturgickým aktom, ktorý sa koná obvykle s odstupom niekoľkých týždňov po kaplánskej skúške.

Z uvedeného vyplýva, že osobný pohovor s biskupmi pred kaplánskou skúškou je súčasťou konania, ktoré predchádza uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu v zmysle § 41 Zákonníka práce. Hoci Zmluva 250/2002 Z.z., ktorú uzatvorila ECAV so Slovenskou republikou priznáva cirkvi výlučné právo, aby podľa jej vlastných vnútorných predpisov volila, vymenúvala svojich členov do cirkevnej služby, prekladala ich, odvolávala a rozhodovala o zániku ich cirkevnej služby (čl. 6, ods. 2), vnútorné predpisy cirkvi nikde neuvádzajú, že sexuálna orientácia uchádzača alebo uchádzačky o zamestnanie v duchovnej službe ECAV je prekážkou uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu.

Z hľadiska antidiskriminačného zákona sa vyjadrenie generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka javí ako diskriminačné minimálne v dvoch ohľadoch. Jednak, že z pozície zamestnávateľa v dôvernom rozhovore priamou otázkou zisťuje sexuálnu orientáciu svojich zamestnancov. No a tiež, že zisťovanie sexuálnej orientácie prezentuje ako súčasť konania, ktoré v zmysle zákonníka práce predchádza vzniku pracovnoprávneho vzťahu a že takto zistená homosexuálna orientácia by predstavovala vážnu prekážku pre prijatie do zamestnania. Hoci biskup Eľko povedal, že vo svojej pozícii zamestnávateľa sa doteraz nestretol s nikým, kto by uviedol svoju homosexuálnu orientáciu, podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona sa za diskrimináciu považuje aj nabádanie na diskrimináciu, ktoré je v ods. 7 definované ako presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Verejné vyjadrenie, ktorým predstaviteľ cirkvi prezentuje zisťovanie sexuálnej orientácie zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie ako súčasť vzniku pracovnoprávneho vzťahu, resp. ako súčasť hodnotenia existujúceho pracovnoprávneho vzťahu vnímam ako vážny problém. Upozorňujem naň a vyjadrujem nádej, že evanjelická cirkev upustí od tejto praxe aj preto, že je v rozpore nielen s občianskymi zákonmi ale aj s jej vlastnými vnútornými predpismi.