Čo má spoločné Slovensko a Argentína? Mohli by sme odpovedať: pápeža. František je z perspektívy bežného Slováka cudzincom v Ríme. No je pápežom pre argentínskych aj slovenských katolíkov. A spája sa v ňom juhoamerická, európska aj univerzálna skúsenosť človeka blízkeho tým, čo sa často ocitnú na okraji. Kvôli svojmu pôvodu, životnej situácii, sociálnej situácii, pohlaviu či geografickej polohe. Na okraji mesta, spoločnosti či kontitentu. Argentínsky pápež sa ani na Slovensku nebojí kráčať po zaprášených cestách.
Pápež František zažil Európu ako jezuita a kňaz v Nemecku. Nemecká kultúrna oblasť bola dejiskom dialógu teológov Josepha Ratingera aj Hansa Künga o tom, čo II. Vatikánsky koncil priniesol aj o tom čo všetko priniesť chcel. Kardinál Walter Kasper sa svojou kristológiou pokúšal dostať do centra dialógu o tom akú cirkev tento svet na prelome tisícročí potrebuje.
Teologické fakulty v oblasti, kde sa hovorí po nemecky patria ku kvalitným akademickým a pedagogickým pracoviskám. Cirkvi patria k veľkým a rešpektovaným zamestnávateľom. Katolícke médiá sú charakteristické otvorenosťou, transparentnosťou aj kritickosťou. Karl Lehmann bol teológom aj predsedom konferencie biskupov nemeckej kultúrnej oblasti. Reprezentoval nadhľad, kritické vnímanie sveta a kresťanstva v ňom. Vrátane svojho úradu v cirkvi.
Solidarita
Katolícka cirkev v západnej Európe bola v čase Františkovho ľudského aj teologického dozrievania cirkvou solidarity a podpory tých, ktorí boli v núdzi. Aj slovenskí emigranti disidenti podobne ako mnohí iní kresťania vo svete potrebovali a dostávali podporu v štúdiu, pri stavbe kostolov, v charitatívnej oblasti alebo bojovali o prežitie. Nemecká katolícka charita spolu s organizáciami ako boli Európsky Hilfsfond, Renovabis či Kirche in NOT odbornosťou aj objemom patrila k nositeľom myšlienky solidarity a pomoci kresťanom po celom svete.
Po páde železnej opony sa táto pomoc ešte zintenzívnila. Stovky slovenských katolíckych kostolov vyrástli s podporou nemeckej, rakúskej či švajčiarskej finančnej pomoci. Literatúra či vybavenie množstva novozariaďovaných seminárov či biskupských úradov a farských centier pochádza práve z tejto oblasti.
Túto solidaritu a jezuitskú formáciu zažil aj Jose Maria Bergoglio. A dnes ju vracia migrantom a iným marginalizovaným menšinám, na ktoré myslí a hovorí o nich, hoci mnohí si myslia, že by mal mlčať.
Láska k opusteným a cudzincom
Návšteva Slovenska sa preto dostane do povedomia slovenskej verejnosti práve tým akcentom, ktorý František uplatňoval pri formácii argentínskych seminaristov. Nebál sa zašpiniť si topánky a kráčať po zaprášených chodníkoch. Preto aj návšteva sídliska Lunik IX v Košiciach, známeho pre početnú rómsku komunitu, ktorá je na Slovensku výzvou pre cirkev aj pre spoločnosť. Generačná chudoba v tejto komunite ostáva bludným kruhom a výzvou pre spoločnosť aj cirkev. Obetavo pôsobiaci katolícki kňazi na tomto sídlisku si túto pozornosť zaslúžia. Eucharistia na tomto sídlisku bude viac ako len symbolom. Bude príkladom toho, ako cestou sa má slovenská spoločnosť a kresťania v nej pozerať.
Rovnosť všetkých so všetkými
Ekológia a prepojene všetkých so všetkými vedie k spoluzodpovednosti. Fratelli Tutti aj Laudato sí hovoria o tom, že všetci sa máme v zodpovednosti za svet aj jeho obyvateľov snažiť o spoluprácu, empatiu a spolupatričnosť. Príroda, životné prostredie a ľudská dôstojnosť nepoznajú regionálne rozdiely. Práve regionálne rozdiely sú v takej malej krajine ako Slovensko niečo, čo si treba všimnúť. Pápež za tri dni svojho pobytu symbolicky ho prejde od východu na západ. Zažije chudobné rómske sídlisko aj honosnú šaštinsku baziliku. Opäť je to viac ako symbol. Korupcia a klientelizmus nie je pre Františka hlavnou témou jeho encyklík. Je to však nespravodlivosť, ktorú v sebe nesie spoločenský systém ignorujúci sociálnu spravodlivosť, ľudskú dôstojnosť aj pocit spolupatričnosti.
Solidarita s veľkým svetom
Slovensko patrí v Európe k víťazom procesov po páde železnej opony. Česko–slovenský príbeh pokojného rozdelenie a vytvorenia dvoch štátov bolo príkladom pre svet. Obidve krajiny sú dnes členmi Európskej Únie a sú v spoločenstve úspešných a prosperujúcich krajín. Ekonomická situácia robí zo Slovenska aj napriek existujúcim sociálnym problémom a regionálnym rozdielom plnohodnotného člena prosperujúcej a bohatej časti sveta. Práve preto sa Slovensko musí pripraviť na to, aby sa naučilo pomáhať a podporovať tých, ktorí to potrebujú ešte viac.
Vo svete existujú v Ázii či Afrike početné misionárske stanice, lekárske misie či misie pri živelných pohromách kde sú aktívni slovenskí lekári, učitelia, zdravotníci či sociálni a humanitárni pracovníci. Sú symbolom toho, že sa to dá. Migračná kríza však ukázala, že slovenská spoločnosť sa cudzincov a nových globálnych trendov boji. Uzatvára sa pred nimi a nevie sa ich zodpovedne zúčastniť. Aj v tomto smere je František inšpiráciou.
Cirkev ako ponuka
František začal pri príprave Synody o rodine v roku 2015 otázkami. Obrátil sa na lokálne cirkvi aby zistil čo si myslia o tom, ako dnes cirkev pastoračne pôsobí a kde je jej priestor pre lepšie pôsobenie najväčší. Pýtal sa na rozvedených a znovusobášených, pýtal sa aj na rodinnú legislatívu no aj na legislatívu nových foriem spolužitia ľudí vrátane spolužitia osôb toho istého pohlavia. Odkaz synody o rodine František osobne zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Práve rok 2021 mal byť rokom reflexie toho, čo toto zatiaľ najvýznamnejšie podujatie na univerzálnej úrovni v cirkvi počas jeho pontifikátu prinieslo.
Cirkev sa pod Františkovým pastoračným vedením stáva tou poľnou nemocnicou, o ktorej hovoril pri svojom nástupe. Obete sexuálneho zneužívania, pandémia, migračná kríza či kríza dôvery a sociálnej súdržnosti sú témami, ktoré rímskokatolícka cirkev nemôže vyriešiť. A nikto to od nej ani nečaká.
Cirkev je však v pozícii ponúknuť odcudzenému svetu svoju ľudskú tvár. Kresťanstvo s ľudskou tvárou je tou ponukou, na ktorej František pracuje. A vie, že mnohé z toho, čo spraviť treba spravia až jeho nástupcovia.
Jeho ponuka k odvahe a k ceste na zaprášené chodníky je však odvážnou a možno aj provokujúcou ponukou. Slovenská úradná cirkev sa bude mať čím inšpirovať.