Sme v zvláštnej situácii. Všetky kostoly sú zatvorené.
Asi nikto nezmeria, koľko ľudí pozeralo bohoslužby „nadiaľku“ – v televízii, na internete alebo ich počúvali v rádiu.
A koľkí sa večer len „pomodlili“.
A koľkí sa potešili, že nedeľná povinnosť tentokrát odpadla, podobne ako sa teraz tešia školáci, že odpadáva školské vyučovanie.
Celé stáročia kresťanské cirkvi budovali závislosť veriacich na „službách“ klerikov. Vytvorila sa kultúra, keď sa k Bohu bežnému veriacemu prakticky „nedalo dostať“ inak ako cez sviatosti vysluhované kňazmi a biskupmi. Kultúra duchovného sprostredkovania, závislosti a podriadenosti. A väčšine to tak začalo vlastne vyhovovať.
Posledné dni však náhle búrajú zaužívané stereotypy a naše celkové nastavanie. Zo strachu pred neviditeľnými vírusmi (ktoré niektorí vedci ani nepovažujú za živé organizmy), sa náhle a bez prípravy museli prerušiť dlhoročné náboženské rutiny.
Počas týždňa som mal možnosť sa prostredníctvom videokonferencie rozprávať so skupinou kresťanov, ktorí sú roztrúsení na troch kontinentoch. Keď som skupine popisoval, že na Slovensku sú všetky bohoslužby kvôli zamedzeniu šíreniu korona vírusu zakázané, staršia žena žijúca v Indii poznamenala, že to môžeme brať ako šancu od Boha. Stále sa predsa modlíme, aby sa naša cirkev, ktorú tvoríme, konečne obnovila. A teraz na to neočakávaným spôsobom vytvárajú podmienky. Cirkev sa môže obnoviť cez našu novú duchovnú skúsenosť. Máme možnosť na inú duchovnosť a dospelejšiu vieru.
Jezuita (zhodou okolnosti taktiež z Indie) Anthony de Mello vo svojej knihe Spev vtáka napísal:
Uspokojil som sa, Pane, s poznaním o Tebe z druhej ruky. Z písma, od svätých, od pápeža a kazateľov. Aká škoda, že som sa to naučil od ľudí a nezjavil mi to môj Otec, ktorý je na nebesiach. Ktosi mi dal všetky odpovede skôr, než Otec v nebi mal čas hovoriť.
Nevieme koľko týždňov alebo mesiacov budeme ešte v domácej karanténe. Koľko týždňov alebo mesiacov budú kostoly zatvorené a kresťanom nebudú bežne vysluhované sviatosti.
Cirkev sa môže obnoviť cez našu novú duchovnú skúsenosť. Máme možnosť na inú duchovnosť a dospelejšiu vieru.
Prijmime túto náhlu a netradičnú situáciu, aby sme prehĺbili svoju vieru a zamenili ju za dospelejšiu. Aby sme cítili väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný autentický a nesprostredkovaný duchovný život.
Aby sme hlbšie chápali, že Duch vanie kam chce a, že Boh pôsobí medzi ľuďmi tisícimi spôsobmi. Napríklad je prítomný tam, keď sa v ťažkých situáciách nezištne staráme jeden o druhého…