CNS photo/Catholic Press Photo
25. júla bude už 50 rokov, čo uzrela svetlo sveta toľko diskutovaná a zároveň kontroverzná encyklika Humanae vitae. K jej vzniku boli zverejnené niektoré nové detaily z vatikánskych archívov, ako o tom informuje internetový spravodajca Vatican Insider.
Encyklika, ktorú presne pred päťdesiatimi rokmi uverejnil pápež Pavol VI., zakazuje katolíkom používať umelú antikoncepciu, predovšetkým „die Pille“ (pilulku). Takto sa začali spory, ktoré trvajú desaťročia. Z dokumentov vatikánskeho archívu je však dnes zrejmé, že pápež pred publikovaním encykliky rozposlal biskupským konferenciám po celom svete dotazník a žiadal o ich stanovisko. Výsledky dotazníku zverejnil teológ Gilfredo Marengo z pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre výskum problematík manželstva a rodiny. Z poverenia pápeža Františka sa začal zaoberať práve dobou prípravy encykliky Humanae vitae a výsledky svojho bádania uverejnil v knihe, v ktorej rozoberá jesennú biskupskú synodu z roku 1967.
Minimálny záujem biskupov
Pavol VI. vyzval 200 synodálnych biskupov, aby sa písomne vyjadrili k umelej antikoncepcii. Je prekvapujúce, že na výzvu pápeža reagovalo len 12 percent biskupov: pápež dostal len 25 písomných reakcií, z ktorých 18 sa vyjadrilo, že rozhodnutie o umelej antikoncepcii treba ponechať na samotných manželov. V tomto duchu sa vtedy okrem iných vyjadrili kardináli Döpfner z Mníchova, Suenes z Brüsselu, John Krol z Philadelphie, či Aloiso Lorscheider z Brazílie.
Obsiahlo odpovedal však aj jeden zo siedmych kardinálov, ktorí boli radikálne proti umelej antikoncepcii, kardinál Wojtyla z Krakova, budúci pápež Ján Pavol II. Pápež Pavol VI. však hlas väčšiny ignoroval, ako aj hlas svojich dvoch komisií, v ktorých bola tiež väčšina proti zákazu.
Kardinál König je za hlas svedomia
31. júla 1968 sa ohlásil zo svojej dovolenky viedenský kardinál König, jedna z najdôležitejších osobností II. vatikánskeho koncilu. „Pre konkrétny manželský pár platí okrem cirkevných noriem bezpodmienečne aj celá škála iných okolností“. Na prvom mieste označil kardinál „osobné svedomie“, ďalej „špeciálnu situáciu“ a nakoniec „výdobytky modernej medicíny.“ Nasledujúcu vetu kardinála Königa by sme spokojne mohli vložiť aj o päťdesiat rokov neskôr do úst dnešnému pápežovi Františkovi: „Duchovný otec nemá byť nemilosrdným sudcom, ale na prvom mieste pomocník svojich ľudí.“ Túto toľkokrát opakovanú vetu kardinála Königa prevzala aj rakúska biskupská konferencia vo svojom prehlásení biskupskej konferencie z Mariatrost, v ktorom sa vyjadrila: „Ak je niekto na základe svojho svedomia presvedčený, že je proti pápežovi, tak to musí cirkev akceptovať.“ Týmto reagovali podobne, ako 37 iných svetových biskupských konferencií (22. septembra 1968).
Prevzaté z Ja, Neue Kirchenzeitung, 22. júla 2018, str. 3.
Preklad: Peter Žaloudek