Zdroj obrázka: telesurtv.net
Frei Betto „Brat Betto“; občianskym menom Carlos Alberto Libânio Christo; * 25. August 1944 je brazílsky Dominikán a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Teológie oslobodenia v Južnej Amerike. V r. 2013 bol vyznamenaný UNESCOM za svoje angažovanie sa pre ľudské práva a sociálnu spravodlivosť. V jeho článku sa vracia k stretnutiu reformných hnutí v júni 2018 v Pezinku a reformným iniciatívam pápeža Františka.
Stretnutie v Pezinku
Okolo päťdesiat katolíkov z 18 krajín, medzi nimi z Brazílie, sa medzi 11. a15. júnom stretlo v Pezinku, neveľkom meste neďaleko Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, aby diskutovalo na tému “Cirkevná reforma za pápeža Františka: odkiaľ prichádzame a kam ideme?”
„Iglesia en salida“, cirkev vychádzajúca zo svojej ulity, cirkev vydávajúca sa mimo hraníc svojich štruktúr, znamená, že praskne kukla cirkevnej tradície, ktorá páchne ako pleseň dekadentnej šľachty a cirkev z nej vyletí ako motýľ v odvážnom lete do tak nerovného sveta 21. storočia.
Stretnutie, zvolané ICRN – Medzinárodnou konferenciou katolíckych reformných hnutí a organizácii – si vypočulo dramatické svedectvá kresťanov, ktorí boli pre svoju vieru prenasledovaní ateistickým komunistickým režimom. V tom čase boli kontakty s Rímom zložité a riskantné. A rímska kúria nie vždy preukázala schopnosť porozumieť heroizmu kresťanov, ktorí sa odvážili udržiavať cirkev živou, aj keď v utajení.
Aby sa zaručil sviatostný život veriacich, niektorí biskupi umožnili vykonávanie kňazstva ženám a ženatým mužom, čo po páde berlínskeho múru a obnoveniu dialógu s Rímom viedlo k silným reakciám u konzervatívneho kléru. Zatiaľ čo tento zdôrazňoval ortodoxné učenie, cirkevnú disciplínu a integritu rímskeho rítu, teda „literu zákona“, podzemná cirkev sa usilovala o zachovanie kresťanskej viery a dávala dôraz na vernosť slovu Božiemu, snažila sa udržať liturgický a sviatostný život.
Počas desiatich rokov, medzi rokmi 1980 a 1990 som zažil túto cirkev katakomb v socialistických východoeurópskych krajinách, ako opisujem v knihe “Paraíso perdido – viagens ao mundo socialista “ „Stratený raj – cesty do socialistického sveta“ (Frei Betto, vyšlo v Brazílii vo vydavateľstve Rocco). Udržiaval som kontakty s kňazmi vo Východnej Európe a v Číne, ktorí pracovali ako robotníci; s biskupmi, ktorí sa mi dôverne priznali ku svojej vernosti pápežovi; so sestrami – rehoľníčkami v občianskom odeve, ktorým moc bránila žiť v ich komunite.
Spomínam aj na hrozné podmienky pre nás dominikánov, ktorí sme boli počas vojenskej diktatúry uväznení a eucharistiu sme slávili s chlebom a hroznovou šťavou, keďže víno nám nedovolili priniesť. Len vtedy sme ho mali, keď nám ho doniesol vojenský duchovný, idúc so svojou kožou na trh.
Stretnutie na Slovensku vyslovilo podporu zrovnoprávneniu žien v cirkvi; rešpekt a akceptovanie osôb z LGTB komunity; podporu novým modelom farností a kresťanských spoločností. Pre učenie, ako ho požaduje evanjelium, cirkev nemôže považovať svoje štruktúry za posvätné. Mimoriadne situácie si vyžadujú originálne riešenia. To je prípad “Cirkvi s amazonskou tvárou”, témy synody zvolanej pápežom Františakom, ktorá sa bude konať na hranici medzi Peru a Brazíliou v októbri 2019. Potreba vytvárať čisto domorodý klérus bude nutne vyžadovať, aby sa zrušila povinnosť celibátu a aby za kňazov boli vysvätení aj ženatí indiáni, ako to predpokladá vatikánsky dokument zverejnený 8. júna, ktorý aj pre ženy predpokladá istý druh “oficiálnej služby”.
Cirkev sa zrodila lámajúc etnické hranice regiónov, je katolícka, čomu je synonymom globálna. Dnes sa František usiluje preťať putá, ktoré bránia jeho evanjeliovej misii, ako sú eurocentrizmus, patriarchálnosť, klerikalizmus a bigotné a diskriminujúce moralizovanie.
„Iglesia en salida“, cirkev vychádzajúca zo svojej ulity, cirkev vydávajúca sa mimo hraníc svojich štruktúr, ako ju navrhuje pápež, znamená, že praskne kukla cirkevnej tradície, ktorá páchne ako pleseň dekadentnej šľachty a cirkev z nej vyletí ako motýľ v odvážnom lete do tak nerovného sveta 21. storočia.
Frei Betto je autorom ďalších kníh, medzi nimi aj Fidel y la religión (Companhia das Letras).