V Malohonte, medzi Tisovcom a Rimavskou Sobotou, sa v údolí rieky Rimava nachádza Rimavské Brezovo. Dnešná obec vznikla pravdepodobne niekedy v 13. storočí a rozvíjala sa pri starej ceste vedúcej údolím rieky. Bola to vidiecka poddanská dedina, ktorej dominantou sa stal jednoduchý dedinský kostol s jednou loďou a kvadratickým presbytériom pravdepodobne zo začiatku 14. storočia. Chrám má dodnes zachovanú veľmi vzácnu a bohatú vnútornú výzdobu, aká v obyčajných dedinských kostoloch nebývala bežná. Odborníci predpokladajú, že maľby v presbytériu vytvorila dielňa spájaná s Majstrom ochtinského presbytéria. Ich výtvarné podanie svedčí o inšpirácii talianskym prostredím. Pôvod samotných maliarov však nepoznáme.
Najstaršími freskami sú konsekračné kríže, ktoré sa spájajú s vysviackou kostola a boli vyhotovené krátko po jeho postavení. V pôvodnej lodi sa nachádzajú pozostatky fresiek z prvej polovice 14. storočia, medzi ktorými dominuje obraz s postavou ženy – Krčmárka z pekla, ktorá drží dve nádoby a je obklopená rôznymi démonmi. Jeho význam nie je jednoznačne vysvetlený. Môže symbolizovať dôležitosť striedmosti alebo znázorňovať pominuteľnosť ľudského života s jeho strasťami.
Po zostúpení do pôvodného presbytéria sa ocitneme vo svete druhej polovice 14. storočia. Freska na freske, jeden príbeh za druhým, množstvo postáv na stenách i na krížovej rebrovej klenbe. Predpoklad, že kostol bol zasvätený Panne Márii, by mohol podporiť rozsiahly mariánsky cyklus fresiek. Znázornenie Smrti, Zosnutia Panny Márie, na ktorom leží obklopená apoštolmi, možno interpretovať ako narodenie sa pre nebo. Nad ňou je Kristus zobrazený v mandorle, sedí na tróne a v kolene má dušu svojej matky v podobe malého dievčaťa.
Na protiľahlej stene je úchvatná, skvele zreštaurovaná nástenná maľba Snímanie z kríža. Detaily tvárí, ktoré vyjadrujú bolesť a súcit, sú skvelým umeleckým dielom.
Zaujímavosťou je, že v obciach okolo rieky Rimavy sa zachovali ďalšie kostoly s veľmi vzácnou freskovou výzdobou: v susedných Kyjaticiach, Rimavskej Bani a Kraskove. Ak prídete do tohto krásneho regiónu, bolo by chybou neponoriť sa do ich stredovekých obrazov a predstáv.
Brezovský kostol, aj keď stojí mimo hlavnej cesty, je dominantou vďaka neprehliadnuteľnej veži s novogotickým zastrešením, inšpirovaným stavbami v Sedmohradsku. Koncom 19. storočia bolo v Uhorsku „módou“ navrhovať takýto typ ukončenia veží.
Vďaka obnove kostola v rokoch 2005 – 2020, ktorá by bola nemysliteľná bez obrovského úsilia pani farárky Janky Mihálikovej, dnes môžeme vidieť časť bývalej stredovekej nádhery kostola. Časť preto, lebo v rokoch 1887 – 1893 vzhľadom na rastúci počet obyvateľov obce kostol prestavali a zväčšili. Južnú stenu lode, na ktorej boli tiež fresky, vybúrali a chrámovú loď rozšírili smerom na juh. K zvýšeniu počtu obyvateľov od konca 18. storočia významne prispela činnosť železiarne. V Brezove bolo riaditeľstvo Rimamuránskej železiarskej spoločnosti. Súčasťou prestavby chrámu na konci 19. storočia bolo vyrovnanie výšky podláh, keďže podlaha v novej časti kostola bola voči bývalému presbytériu asi o 60 cm vyššia. Hoci o vyrovnaní tohto rozdielu výskumníci vedeli, pri výskume v roku 2009 s prekvapením objavili zachovanú pôvodnú gotickú podlahu.
Podlaha je neodmysliteľnou súčasťou ľudských obydlí od nepamäti. V pravekých obydliach tvorila podlahu udupaná hlina. Staroveké civilizácie chodili tiež po udupanej zemine, ale i po tehlách, dreve, kamenných platniach a omietnutých povrchoch i po mozaikových podlahách. Gréci z nich vytvorili obrazové umenie a Rimania ich rozšírili po celej ríši. Obe stredomorské civilizácie využívali na dlažbu aj mramor. V stredovekých domoch prevládala hlina a drevené dosky, kým kameň a keramické dlaždice sa uplatňovali najmä v kostoloch, kláštoroch a na hradoch. Kamenné platne sa kládli na zhutnený podklad alebo do malty.
Zo stredoveku, z obdobia, keď bolo vymaľované presbytérium, pochádza aj výnimočná kamenná podlaha v brezovskom kostole. Pozostáva z nepravidelných kamenných platní hnedej, tmavohnedej, zelenkavej a sivej farby rôznej veľkosti i tvarov. Odkrytá je však iba vo svätyni, keďže v pôvodnej lodi je položená podlaha z konca 19. storočia, takže veľká časť tej pôvodnej zostáva skrytá. Je to vzácna zachovaná stredoveká dlažba v širšom okolí, keďže pôvodné podlahy sa v iných kostoloch na okolí nezachovali. V gotickej svätyni sa zároveň zachoval murovaný základ pôvodného oltára, ktorý mierne vystupuje z podlahy.
V kostoloch sa nestačí pozerať iba okolo seba alebo iba nahor. Je dôležité pozerať aj pod nohy. Tam sa tiež skrývajú poklady, ktoré sú nenápadné a na prvý pohľad tak ani nevyzerajú. Niekedy ich dokonca nevidno. Preto je archeologický výskum dôležitou súčasťou poznávania skrytej histórie (nielen) sakrálnych stavieb. Pod ich podlahami môže odhaliť staršie stavebné fázy, zaniknuté múry, hroby či pôvodné podlahy. V Rimavskom Brezove archeológovia pod dlažbou z konca 19. storočia a vrstvou sute identifikovali vzácnu gotickú dlažbu. Na základe tohto nálezu bolo prijaté rozhodnutie k jej odkrytiu a prezentovaniu v interiéri kostola.
Tak, ako pri mnohých objavoch a rozšírení poznania treba vzájomnú komunikáciu, poznanie, spoluprácu a neraz i odvahu pri rozhodovaní. Tieto vlastnosti aktérom obnovy kostola v Rimavskom Brezove nechýbali. Nechať odstrániť dlažbu z konca 19. storočia a vykopávať šesťdesiat centimetrov sute na ploche dvadsiatich štvorcových metrov nemuselo priniesť želaný výsledok, tak ako v iných kostoloch v okolí. V Brezove ich rozhodnutie prinieslo skutočný a vzácny objav pôvodnej gotickej dlažby!
Prajem nám odvahu rozprávať sa, študovať, bádať a spolupracovať, aby sme mali nádej na objavenie vzácneho a nepoznaného.













