Krásně sis to vymyslel,
jen jsi dých a už bys šel,
živote můj.
Vždyť jsi jak chudý kralevic,
mé sny nemít, nemáš nic.
Hana Hegerová (Pavel Cmíral) 1991
Milí naši,
záblesky šťastia aj chvíle depresie, sila na prenesenie hory aj slabosť vstať z postele, hrdosť až po oblak aj zahanbenie, ktoré nás zaženie do myšacej dierky. Dokopy sa to volá náš život, ktorý máme, ktorý strácame, ktorý nám bol darovaný, ktorý si nedáme, akokoľvek dlhý predsa krátky zároveň. Život je napätie medzi tým čo už bolo a tým čo ešte nie je. Ak sa obzrieme, nemáme nič pred sebou, ak pozrieme dopredu nevidíme nič za sebou. Čo je to v nás? Prečo bojujeme o život ako o život?
Stále viac poznávame, chceme rozumieť všetkému a vidieť celistvý obraz celistvého sveta, ktorý sa nám aj skladá pred očami ako v zrýchlenom filme aj sa hneď rozpadá ako hrsť piesku – vesmír je zložený z hmoty, ktorú my nevidíme, ale temná hmota v skutočnosti nejestvuje, nejasnosti sa dajú vysvetliť gravitáciou, ktorá je niečo iné než sme merali, vesmír nie je prázdny a čas nie je konštanta, otázka po rýchlosti svetla nedáva zmysel a je jedno za koľko dní bol stvorený vesmír.
Môže byť, že tak ako je krehké porozumenie celému vesmíru, hmote a vedomiu, život tiež aj je aj nie je? Poznávame len nejasne ako keby v hmle a snažíme sa veriť, že sa v tom našom poznaní zrkadlí skutočnosť. Možno je ľudský život taký veľký, že sám seba nevládze obsiahnuť a nikdy sa nedokáže pochopiť, vždy bude väčší ako je jeho vlastné sebaporozumenie.
To všetko dnes vedci vedia a vedia to aj spochybniť, ale ich pochybnosti sú prorocké, ak majú ťažkosti s časom, nepôjdu sa spýtať politika, koľká bije. Mudrci, hoci vedeli, išli sa spýtať mocnára. Ich príbeh prestáva byť zrozumiteľný. Ako sa to môže stať, že proroci, mudrci, mágovia, ktorí vedia, idú so svojím objavom za Herodesom, Stalinom, Hitlerom … Potom už len naprávali svoju chybu a keď oddiely začali vraždiť neviniatka, zachraňovali sami seba. Boli dávno preč inou cestou. Skúsme rozumieť Zjavenie Pána ako výzvu na záchranu života, vnuknutie anjelom svojho sna, hľadanie vlastnej cesty pomedzi kulisy kráľa, žoldnierov a troch mudrcov.
Život nie je „len“, život je naozaj a je preto, že my máme sen. Život je umenie žiť, život je podmienený snom, lebo mé sny nemít, nemá nic! Bez našich snov niet života! Nech sa nám na tieto Vianoce rodia sny, ktorým budeme vládať veriť tak, že sa stanú podmienkou života.
Požehnané Vianoce 2016 prajú
Križanovci