Mnohé prejavy našej viery priniesol život a keď neboli
aktuálne, čas ich odvial a priniesol o tom istom nové slová,
obrazy a tradície. Sme odkázaní hľadať to Ježišovo
v našom svete, v tom čo sa deje, v kultúre každodenného
života obyčajných ľudí.
Čo bolo kedysi posvätné, stáva sa kultúrnym dedičstvom
a nová doba nesie výzvy k hrdinskosti, obetavosti, pravde
a všetkému peknému, čo máme spojené
s Ježišovým menom a posolstvom.
Anton Srholec, 2005
Milí naši,
sú udalosti, ktoré sme si prestali pripomínať. Tento rok sme zbadali, že si už nevieme pripomínať obete Veľkej vojny. V každej dedine, pred každým kostolom je pamätník, pod Ježišovým krížom mundúr, kvér a patróntaška. My sme deti ich bedier, hoci oni ostali kdesi ďaleko v snehu, v rieke, v blate. Mali meno, ktoré dnes nečítajú v žiadnej škole a nespomenú ich keď slávnostne naprávajú stužky na vencoch. Hynuli aj ich mamy, manželky, frajerky, deti. Na ich pamiatku neostalo nič.
V hĺbke našich ľudských dejín je nekonečné množstvo udalostí, ktoré si nemôžeme pripomínať, lebo vôbec netušíme, že sa dakedy stali. V akej vojne vyhynuli Neandertálci? Vieme, že kúsok z nich nám ostal v génoch, ale nevieme, v akej miere by sme ich mali mať na svedomí.
Vianoce sme nestvorili tým, že sme skonštruovali spomienku. Ale ak si ich nebudeme pripomínať, prestanú. Ako dlho budú nepozorovane doznievať? Zabudujú sa do nášho kultúrneho genetického kódu nenápadne ako Neandertálci? Objaví niekto v génoch našich detí Vianoce o tisíce rokov?
V divadelnej hre sa hlavná postava pozastaví nad konaním svojho blízkeho – veď to je ako keby si si na Poslednej večeri pýtal hranolky s kečupom! Buď práve v tom spočíva rozdiel, alebo žiaden nie je. Podľa Srholca sa všetko stále mení. V Betleheme nemali na Štedrý večer pupáky z kysnutého cesta na bravčovej masti, ani vysmážaného kapra, ani majonézový šalát, dokonca ani kapustnicu …
Kto zrádza a kto drží tradíciu? Kto falšuje dejiny a kto ich tvorí? Kresťanská viera nestojí na kapustnici alebo hranolkoch, ale výpoveď o narodení Ježiša neslobodno ľubovoľne spredmetniť. Eugen Drewermann povedal: klerici od rána do večera rečnia, že Boh je láska, ale ak naďabia na dvoch ľudí, ktorí sa navzájom spojili v láske, začne ich zaujímať cirkevná daň a konfesijné rozdiely. Toto nemôže byť Boh!
Že Ježiš trpel a zomrel, je zhoda okolností. Stalo sa to mnohým a väčšina z nich si vytrpela rovnako alebo viac ako Ježiš s Máriou dokopy. Ježiš nie je obetný baránok podľa myslenia kňazov a obradníkov. Nie je to tak, že Ježiš vo významne obete na oltári „zomrel za nás“! Je to tak, že na Vianoce sa Ježiš „za nás narodil“ a potom „za nás žil“. Platilo by to, aj keby ako storočný jedol na Vianoce s vnúčatami hranolky s majonézou.