Žehnajúci Ježiš na Tassilovom kalichu z 8.stor. (klenotnica benediktínskeho opátstva, Kremsmünster)
V pondelok, 15. marca, vydala Kongregácie pre náuku viery písomné NIE pre požehnávanie homosexuálnych párov. Skutočnosť, že tento dekrét osobne odobril pápež, vrhá zásadné otázky na Františkov pontifikát. Pápežove zamietnutie udeliť cirkevné požehnanie homosexuálnym párom rozoberá v rakúskych katolíckych novinách Heinz Niederleitner. Prikladám doslovný preklad jeho analýzy.
Hlavnú argumentáciu vyjadrenia Kongregácie možno v skratke vyjadriť takto: Podstatou cirkvou udeleného požehnania je podriadenosť v službe Božiemu plánu. Nepovoľuje sa udeľovať požehnanie takým partnerským vzťahom, ktoré konajú sexuálne praktiky mimo manželského vzťahu. Aj keď v homosexuálnych zväzkoch môžu byť pozitívne elementy, neznamená to, že je možné takýto vzťah schvaľovať. Preto nemôžu byť predmetom cirkevných požehnaní. Tieto pozitívne elementy totiž nie sú v súlade so zväzkom „ktorý nie je zakotvený v tvorčom pláne Božom“. Avšak je povolené žehnať jednotlivé homosexuálne osoby. Stanovisko Vatikánu je neuveriteľným spôsobom nabité konfliktným potenciálom.
- Zdôrazňuje sa sexuálna morálka (žiadny sex mimo manželstva), ktorá je po dvoch synodách o rodine považovaná teológmi a mnohými veriacimi za zastaralú.
- Argumentovať dnes tým, že pohlavný styk je možné realizovať len v manželskom zväzku a to za účelom plodenia detí je nezlučiteľné s poznatkami medicíny a psychológie.
- Vatikán sa týmto konštatovaním spiatočnícky uzatvára do stanoviska, ktoré je vrozpore so štátnym právom mnohých civilizovaných krajín. Riskuje, že sa čoraz menej ľudí bude zaujímať o to, aký pohľad či názor Vatikán vôbec má.
Nebol to len neúmyselný omyl
Keby tento dokument Kongregácie nebol výslovne schválený pápežom osobne, ako to stojí v úvode, mohlo by sa to považovať len za akési pápežove prerieknutie, či akýsi ústretový krok voči tzv. konzervatívnemu krídlu katolíckej cirkvi. Lenže to sa nestalo. A tak v tomto prípade nemôžeme hovoriť o „hlase z druhého radu v Ríme“, ale o „hlase z prvého radu“. Je dobré si pripomenúť, aké vyjadrenia pápež František na adresu homosexuálov vyriekol: „Ak je niekto homosexuálom, hľadá Boha a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?“ – povedal v prvom roku svojho pontifikátu. Minulý rok sa v jednom dokumentárnom filme o civilnom partnerskom vzťahu homosexuálov v súvislosti s právno-sociálnymi nariadeniami objavili jeho schvaľujúce slová k takémuto zväzku. Existujú, samozrejme, aj také výroky, ktoré vyjadrujú pravý opak. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v najnovšom dokumente Kongregácie nachádzajú výroky pripomínajúce slová, ktoré kedysi vyriekol Ján Pavol II., aby tak rázne zdôraznil svoje NIE k sväteniu žien na kňazov – „cirkev vraj k tomu nemá oprávnenie“ – sa človeku zastavuje rozum!
Nesúdiť
Možno namietať, že pápež nikdy nesľúbil udeľovať požehnanie homosexuálnym párom. Keďže text Kongregácie osobne schválil, ponúka sa otázka, do akej miery je vôbec František verný sám sebe? Nie je to už azda sudcovské, ale aj morálne rozhodnutie, keď vyjadrí svoj súhlas s tým, že homosexuálne partnerstvo nie je v súlade s Božím plánom? Rozhorčenie teológov z nemecky hovoriacich krajín je enormné! Teológovia Katolíckej univerzity v Linzi vydali minulý rok študijnú publikáciu, v ktorej sa zamýšľajú nad požehnaním pre homosexuálne páry a navrhujú rakúskej biskupskej konferencii smernice pre zavedenie nových liturgicko-pastoračných opatrení. Rozhorčí toto pápežove vyjadrenie veriacich katolíkov? Aká bude ich reakcia? Bude znovu nasledovať z katolíckej cirkvi exodus, pretože už tak či tak veľká časť veriacich absolútne nerozumie tomu podivnému vatikánskemu biotopu a textom, ktoré publikuje? Ak sa tak stane, nebude táto reakcia veriacich taktiež súčasťou Božieho plánu, ktorý žiadny človek na svete nepozná tak dokonale, ako vatikánska kúria?
Kirchen Zeitung Diözese Linz, 18. März 2021, Nr. 11, Seite 13.
Z nemčiny preložil Peter Žaloudek