Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
<iframe title=“Vianočná nekázeň: Strachy a radosti roku 2021″ allowtransparency=“true“ height=“300″ width=“100%“ style=“border: none; min-width: min(100%, 430px);“ scrolling=“no“ data-name=“pb-iframe-player“ src=“https://www.podbean.com/player-v2/?from=embed&i=kf44k-1162d24-pb&square=1&share=1&download=1&skin=f6f6f6&btn-skin=8bbb4e&size=300″ allowfullscreen=““></iframe>
Evanjeliový príbeh o narodení Ježiša je aj príbehom o strachu a radosti. „Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom.“ píše sa v evanjeliu podľa Lukáša. Aké strachy a aké radosti vám priniesol pomaly končiaci rok?
Cisár nechal sčítať celý vtedajší svet, aby odmeral svoju moc a presne vedel, čo všetko mu patrí. Aj praktická motivácia manažéra, ale aj veľkosťou meraná pýcha. Keď to začne ísť z kopca, keď stráca percentá a územia, tak už nesčítava a zachraňuje sám seba.
Cisár chcel spísať svoj vlastný príbeh a nevedomky vytvoril príležitosť pre úplne iný svet. Aj na dnešné Vianoce sa narodia chlapci a dievčatá, nadané mocou meniť budúcnosť krajiny. Polnočné zvony im zahlaholia anjelsky zvestované „nebojte sa!“ nolite timere! (Lk 2,10).
V našej kultúre sa s Vianocami spája prímerie. Vojna sa na pár hodín odmlčí. Aby sme si vymenili ranených, doplnili zásoby obväzov, vody a jedla, zahrali si futbal s nepriateľom a pomodlili sa za rodičov, za frajerky, manželky a deti. A na druhý deň znova zabíjame a znova máme ten hrozitánsky strach.
Podľa Jána (Jn 6,20) musel Ježiš aj svojich najbližších opakovane napomínať nolite timere! Jeho sloboda mierotvorcu je tak veľká, že sa jej dá zľaknúť ako mátohy v hmle nad jazerom.
Strach z COVIDu prežívame ako hru na jednu bránku. Rujeme sa medzi sebou, nevieme, kto dal gól a či vôbec niekto stojí v bránke. Prímerie sa rodí z iných predpokladov, než z akých sa dejú naše sčítania, volebné preferencie, omšové kadidlá, lotérie a opatrenia. Vianocami stíchnutá noc pochádza z našej ľudskosti a kultúra prímeria je jej ježišovským vyjadrením. Keď vstaneme od štedrovečerného stola, vzdorujme COVIDu spoločne, predĺžme prímerie medzi sebou na tak dlho ako bude treba, aby sme sa vyliečili.
Prajem vám všetkým nolite timere!