S Róbertom Gombíkom na Václavskom námestí krátko po Revolúcii.
V piatok zomrel Róbert Gombík, s ktorým som vyštudoval teologickú fakultu v bratislavskom seminári a ktorému som za toľké veci vďačný. Za jeho priateľstvo, za duchovnú podporu v čase neslobody, za statočnosť, ktorú prejavil podpísaním Charty 77, s ktorou ma zoznámil a verejne podporil tých, ktorí denne poukazovali na porušovanie ľudských práv v našom štáte. Obaja sme videli v Charte 77 prepojenie biblického posolstva o človeku stvoreného na Boží obraz a úsilím prispieť k jeho slobode a dôstojnosti solidárnosťou s ľuďmi, ktorí presadzovali jej myšlienky.
Obom nám bol odňatý štátny súhlas k výkonu kňazskej činnosti a boli sme stíhaní za podvracanie republiky. Róbertovi bol časom súhlas vrátený a mohol pokračovať v pastorácii. Ja som si zvolil inú cestu.
Vás, ktorí ste Róberta poznali, prosím o spomienku naňho v modlitbe.