Samaritanus malus

Ondrej Prostredník a Peter Križan21. 3. 2021

Cirkev zabudla, čo je požehnaním
Shares

Ondrej Prostredník a Martin Kováč na košickom Pride 2019

Na List Samaritanus bonus sme na stránke ok21 reagovali dvomi príspevkami s podtitulom Boha nemožno zaviazať paragrafom a Sprevádzať a neopustiť.

Kongregácia pre náuku viery zverejnila 22.02.2021 ďalšie reštriktívne stanovisko. Formálne je to objasňujúca nóta, v zásade zamietavá odpoveď na otázku neznámej dopytovateľky / dopytovateľa či disponuje Cirkev mocou udeľovať požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia? Nóta je k dispozícii vo viacerých jazykových mutáciách vrátane slovenskej, ktorú zverejnila KBS.

Úradná cirkev odmieta možnosť, že by partnerské páry rovnakého pohlavia mohli uzatvoriť sviatostné manželstvo. Napriek tomu sa však v niektorých prostrediach takýmto partnerstvám udeľuje požehnanie. Požehnanie síce nie je sviatosť, ale v prípade homosexuálnych zväzkov aj tak nie je dovolené, pretože by istým spôsobom predstavovalo napodobňovanie alebo analogický odkaz na požehnanie manželov.

Sváťa Karásek, nedávno zosnulý evanjelický pastor a pesničkár, má kritickú pesničku Ve Vídni žehnaj bejkům. Vtipným spôsobom vyjadruje počudovanie nad tým, ako katolícka cirkev obchoduje s požehnaním.

Člověk stvořený k obrazu Božímu / Svou slávu dal za jiné zboží / Zvířata mají svou hrdost / A člověk je pod obraz Boží.

A pesnička končí

Kněží žehnají zvěři / A na posvěcení člověka / Na to málokdo věří.

Áno, požehnávame oziminy aj nové víno, požehnávame ružence a svätenú vodu, požehnávame hasičské autá aj zbrane, požehnávame „bejky“. Nóta Kongregácie pre vieru cituje Katechmizmus, podľa ktorého tieto dovolené a požehnania hodné sväteniny pripravujú modlitbou Cirkvi na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. Ako teda funguje to iné, nebezpečné a rizikové požehnávanie v niektorých prostrediach

Rakúska farárska iniciatíva (PI, vznikla v roku 2006) vydala tlačovú správu Budeme aj naďalej žehnať párom rovnakého pohlavia, ktorá znamená opakované „vypovedanie poslušnosti“. Vehementne protestujeme, že sa tu podsúva predstava ako keby páry rovnakého pohlavia, ktoré žijú v láske, neboli súčasťou Božieho plánu. Je to pokus podkopať realitu stvorenstva trúfalým dogmatizovaním. … Vyjadrujeme hlboké poľutovanie, že dekrét sa pokúša oživiť ducha starých časov, o ktorých sme si mysleli, že sú už za nami. Trhlina medzi rímskou byrokraciou a živou miestnou cirkvou sa takto naďalej zväčšuje.

Írska We are Church, nazvala svoju tlačovú správu Duchovné zneužívanie LGBTQ+ katolíkov (Spiritual Abuse of LGBTQ+ Catholics) a uvádza: … zákaz žehnania párom rovnakého pohlavia je teologicky chybné, prežité a pastorálne nesprávne stanovisko. Väčšina LGBTQ+ katolíkov ho pociťuje ako akt násilia, duchovného zneužívania a útok na ich dobromyselnosť a lásku. Mnohí sú otrasení aj jazykom textu. Takýto znevažujúci postoj nie je hoden kresťanskej cirkvi, hoci žiaľ nie je zo strany Kongregácie prvý. Je však veľmi deprimujúce vidieť tam aj podpis pápeža Františka.

Kódex cirkevného práva (CIC) venuje siedmim sviatostiam 317 kánonov a vyše tretina z nich (111) upravuje sviatosť manželstva. Nóta formálne odmieta každú nespravodlivú diskrimináciu. Jej text však vážnym spôsobom presahuje do civilnoprávnej roviny. Ponúka sa otrepané prirovnanie ku bludnému kruhu dokazovania idem per idem. Spolužijú hriešne, preto ich nemôžeme zosobášiť, preto spolužijú hriešne. Nóta je mocenský nástroj, ktorým cirkevné predstavy a pravidlá prekvapkávajú prostredníctvom fundamentalistických nábožensky ukotvených politikov do svetských zákonov. Kým sa my budeme podrobne piplať v teologických aspektoch Nóty, bude ona slúžiť ako dôvodová správa ku návrhom zákonov na obmedzovanie slobody. Írske stanovisko hovorí v nadpise o zneužívaní LGBTQ+, žiada sa doplniť, že to plusko znamená v tomto prípade nás všetkých. Pred znamienkom + sa môžu postupne hromadiť ďalšie a ďalšie písmená, ktoré vystúpia z jeho tieňa. Ak sa dnes nezastaneme tých, ktorým úradná cirkev odopiera základné ľudské práva, príde aj na nás.

Odmietnutie požehnávania homosexuálnych zväzkov je sklamaním najmä preto, lebo pápež v poslednom období vyslal viacero pozitívnych signálov naznačujúcich, že cirkev by mala prehodnotiť svoje negatívne postoje k párom rovnakého pohlavia žijúcim v dlhodobom a vernom partnerstve. Teraz to vyzerá tak, že pápež ustúpil konzervatívnym silám v kúrii a podpísal stanovisko rigidných dogmatikov.

Požehnanie je zvestovaním Božej náklonnosti človeku. Náboženské autority vždy zápasili a zápasia s pokušením rozhodovať o tom, komu priznajú status Bohom prijatého človeka a komu ho odoprú. Je to nástroj moci a nie darmo sú v biblickej literatúre požehnanie a kliatba úzko spojené ako dve strany jednej mince. Ako požehnanie tak kliatba boli formalizovanými aktami kultu s pevnými pravidlami. To je chápanie požehnania, ktoré rozvíjajú aj autori objasňujúcej nóty.

Proti tomu stojí svedectvo evanjelií. To ukazuje, že Ježiš si nerobil ťažkú hlavu z pravidiel pre kňazov predpisujúcich komu možno povedať, že Boh je na jeho, či jej strane. Prichádza s úplne novým chápaním požehnania. To je kondenzované v blahoslavenstvách, ktoré stoja na začiatku jeho programovej reči známej ako „kázeň na vrchu“ (Mt 5-7). Poslucháčom zvyknutým myslieť v schéme kulticky čistého a kulticky nečistého konania, ktoré si zasluhuje buď požehnanie alebo kliatbu, zvestuje šokujúce posolstvo: Boh je na strane tých, o ktorých by ste to vôbec nepredpokladali. Tú najvyššiu formu požehnania, teda prisľúbenie podielu na nebeskom kráľovstve, dáva hneď na prvom mieste tým, ktorými rigidný náboženský kult opovrhuje – chudobným v duchu, teda ľuďom, ktorí vôbec nie sú sebaistí vo svojej náboženskej „správnosti“ a vo svojom vnútri zápasia s otázkou, či ich Boh pre ich nedostatočnosť prijíma.

Ježišovo chápanie požehnania predložené v blahoslavenstvách je výsostne inkluzívne. Do priania Božej náklonnosti a prijatia zahŕňa predovšetkým tých, ktorých vtedajší náboženský kult marginalizoval. Aj preto sa ako veriaci kráčajúci v stopách Ježiša odvažujeme dnes povedať:

„Blahoslavení ste, gayovia, lesby, bisexuáli, transrodové osoby, sestry a bratia. Ste jedinečným obrazom Božej úžasnej tvorivej sily a lásky.

Blahoslavení ste, keď dokážete zjaviť pravdu o sebe a priniesť ju do láskyplného vzťahu s inými. Uzdravujete tým a upevňujete spoločenstvo ľudí.

Blahoslavení ste, keď trpíte a odkladáte svoj coming-out, aby ste neranili svojich rodičov a blízkych. Príde deň, keď nájdete slobodu a prijatie tých, na ktorých vám záleží.

Blahoslavení otcovia a matky, čo na coming-out svojich synov a dcér odpovedali ich objatím a povedali im, že sú na nich hrdí. Oni sú začiatkom nového spoločenstva ľudí.“ (Úryvok z parafrázy blahoslavenstiev prednesených na PRIDE Košice 2019, Ondrej Prostredník)

Pre mňa ako evanjelického farára je v otázke požehnávania párov rovnakého pohlavia určujúca jedna osobná skúsenosť. Počas študijného pobytu v USA v roku 1992 som v jednu nedeľu ako hosť kázal v cirkevnom zbore v blízkosti Philadelphie. Miestny farár ma požiadal o pomoc pri Večeri Pánovej, ktorej súčasťou je aj osobné zvestovanie Božej milosti sprevádzané položením rúk na hlavy prijímajúcich. Kolega bol veľmi korektný a spýtal sa ma, či to pre mňa nebude problém, keď si po rozhrešenie príde aj homosexuálny pár, ktorý tam pravidelne chodí do kostola. Priznám sa, chvíľu som uvažoval a pohrával som sa s pokušením uplatniť ono chápanie požehnania ako nástroja moci. Uvedomil som si však, že ja nie som ten, kto milosť dáva. Som len jej zvestovateľom a počnúc touto skúsenosťou na otázku, či by som požehnal homosexuálnemu páru odpovedám, že už som to urobil a robím to každým prijímajúcim, dobroprajným a dobromyseľným postojom k ľuďom, ktorí takto žijú a v láske sú si navzájom oporou.

Katolícki dogmatici opäť premárnili šancu urobiť cirkev spoločenstvom, ktoré je prijímajúce a teda také, akým bolo aj spoločenstvo nasledovníkov Ježiša. Dôsledkom bude len väčšie utrpenie ľudí, ktorých cirkev pre ich sexuálnu orientáciu stigmatizuje a vyháňa zo svojho spoločenstva.

Božie požehnanie pre verných a zodpovedných partnerov však zadržať nemôžu. Ono prúdilo a prúdi aj dnes a dôkazom sú desiatky homosexuálnych párov, ktoré iste každý z nás vo svojom okolí pozná a ktoré napriek stigmatizácii cirkvou vedú naplnený a šťastný, vskutku požehnaný život. Otázkou je, kedy to pochopí aj cirkev.

Shares