Sv. Benedikt a sv. Maurus, Fra Filippo Lippi, 1445-1450, National Gallery of Art, Washington, wikimedia
Correctio filialis de haeresibus propagatis (synovské napomenutie pre šírenie herézy) je otvorený list pápežovi Františkovi, ktorý spísali koncom leta rímskokatolícki cirkevne tradicionalistickí teológovia. Signatári majú v obsiahlom 25-stranovom liste výhrady najmä ku novým aspektom manželskej morálky, ktoré pápež vyjadril v postsynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia.
Prečo šírenie herézy a prečo napomenutie? To je obsahom druhej časti listu. Podľa signatárov pápež priamo alebo nepriamo pripúšťa, že dakedy nie je možné alebo ani nie je želateľné zachovať poslušnosť voči božiemu zákonu a preto cirkev môže, v súlade s nasledovaním Krista, akceptovať manželskú neveru. Ide teda o sexuálnu a manželskú morálku a práva znovuzosobášených na sviatostný život – najmä podiel na eucharistii. V ďalšom vyčítajú, že pápež uvažuje pod vplyvom modernizmu a myšlienok Martina Luthera, nemeckého arciheretika, ktorému verejne preukazuje úctu. Preto (pápežovi aj nám) vysvetľujú, čo sa má rozumieť pod pojmami viera, heréza, zjavenie a učiteľský úrad.
Pokus o korekciu pápežom (synodou) aktualizovanej manželskej morálky zodpovedá pochybnostiam (dubia), ktoré poslali pápežovi štyria konzervatívni kardináli pred rokom.
Correctio fraterna (bratské napomenutie) je novozákonné odporúčanie (Mt 18,15-17), ktoré sa v cirkvi inštitucionalizovalo prostredníctvom mníšskej regule sv. Benedikta. Skôr než nastúpia telesné tresty (napokon až exkomunikácia), treba sa pokúsiť o nápravu napomenutím a miernejšími trestami. Ide svojím spôsobom o ochranu hierarchicky nižšie postavených pred zlovôľou mocných. Napomínanie sa v starej tradícii myslí prakticky výlučne zhora nadol podľa veku a postavenia.
Protiprúdový model, kritika predstavených, sa považuje za neposlušnosť, za ktorú sa v cirkvi stínajú hlavy. Prinajmenšom hlavy modernistov, progresivistov, liberálov, ale naopak jednoznačné vyjadrenia neposlušnosti zo strany tridentistov, lefebrvistov, sedevakantistov a najnovšie „synovcov“ úradná cirkev nekomentuje alebo toleruje.
A čo naši biskupi? Exhortáciu Amoris laetitia privítali bez výhrad a Zvolenský na Synode spolu s progresívnym nemeckým krídlom žiadal o odpustenie všetkých, ktorým cirkev a biskupi ubližovali – slobodným matkám a nemanželským deťom, ľuďom žijúcim v predmanželských a nemanželských vzťahoch, homosexuálne orientovaným osobám, rozvedeným a znovuzosobášeným.
Slovenskí biskupi, katolícki spolu s evanjelickými, sú ako mienkotvorná spoločenská mocnosť zodpovední za cirkevnú a spoluzodpovední aj za politickú náladu v našej spoločnosti. Namiesto spiatočníckeho neslaného nemastného vyjadrenia mali rímskokatolícki biskupi protestantom nielen podať ruku, ale podať ju aj s eucharistickým chlebom v dlani a otvorene prijať od nich eucharistický kalich. Evanjelickí biskupi mali spolu s katolíckymi odsúdiť útok na pápeža, ktorý vykročil v otázke vzťahu k protestantom úplne opačným smerom ako jeho predchodcovia (Ondrej Prostredník).