Foto: Vera Rüttimann, Berlin (C) by Herbert-Haag-Stiftung
V nedeľu 13. marca 2016 im Nadácia Herberta Haaga odovzdala v Berne zvláštne uznanie za výskumnú prácu, ktorá vyšla pred polrokom v časopise Stimmen der Zeit pod názvom Ako načúvať po novom v katolíckej cirkvi.
V nasledujúci pondelok potom v Luzerne predniesli svoje tézy na 39. katolíckom dialógu v Romerovom dome.
Ich prednáška a závery získali uznanie u generačne staršieho publika a vyvolali diskusiu, ktorá sa stočila ku postsynodálnej pápežskej exhortácii (dnes vieme, že sa bude volať Amoris laetitia – Radosť z lásky). Jedno z krajných očakávaní bolo, že to pápež konečne rozsekne a cirkev začne rešpektovať vo veciach sexuality sensus fidelium (zmysel celého božieho ľudu pre vieru). Na opačnom konci bola obava, že sa podobne ako po II. vatikánskom koncile dočkáme Humanae vitae dva. Realisti sa domnievajú, že exhortácia nič nevyrieši, rovnako ako nič nevyriešila Synoda 2015. Možno budeme vedieť viac 8. apríla.
Dve študentky, Sarah Delere a Anna Roth a študent Tobias Roth vládali otvoriť ústa na veľmi vysoký hamburger! Vo svojom voľnom čase (neráta sa im to ani ako ročníková práca) uskutočnili veľmi rozsiahly výskum o témach, ktoré boli predmetom úradného dotazníka ku Synode 2015. Ich motiváciou bolo na jednej strane nadšenie štýlom pápeža Františka, na druhej strane nezrozumiteľnosť dotazníka ku Synode 2014/2015 a relatívne nízky počet reakcií na tento dotazník.
Výsledky zatiaľ publikovali v citovanom článku a ku svojim zisteniam usporiadali viacero prednášok a diskusií, podobne ako v Luzerne.
čo spravili
– vzali vážne pápežovu výzvu „pýtajte sa veriacich“, keď na jeseň roku 2013 oznámil zvolanie Synody
– otázky pre Synodu 2014/2015 „preložili“ do civilnejšej reči (v siedmich jazykoch – nemecky, anglicky, francúzsky, taliansky, poľsky, portugalsky, španielsky) tak, aby im sami rozumeli,
– zmenšili počet otázok na 26 okruhov. Ostali najmä tie, ktoré bez zahmlievania stoja v centre pozornosti: zaobchádzanie s partnerstvami znovuzosobášených a partnerstvami osôb rovnakého pohlavia, spolužitie pred úradným (cirkevným) sobášom, celibát kňazov a diakonát žien.
– zvolili si metódu kombinovaného kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu,
– v rámci projektu precestovali od septembra do decembra 2014 „celý svet“ (v smere jazdy Anglicko, Poľsko, Nemecko, Belgicko Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Maroko, Brazília a USA, z toho časť loďou v rámci iného študentského projektu,
– väčšiu časť dotazníkov rozposlali elektronicky alebo pozemskou poštou. Od januára do marca 2015 distribuovali asi 10.000 dotazníkov, oslovovali predovšetkým praktizujúcich katolíkov / katolíčky zo všetkých sociálnych a vekových skupín. Dostali 12.400 odpovedí zo 42 krajín, skoro 8.000 odpovedí mali z Nemecka, viac ako tisíc odpovedí mali zo siedmich krajín,
– výsledky predbežne spracovali a s veľkým ohlasom publikovali
Z archívu Sarah Delere, návratky, ktoré prišli poštou. © WWU – privat
čo sa dozvedeli
– rozpor medzi tým, že opýtaní sa cítia byť pevne spojení s cirkvou a vierou, hoci majú veľmi kritický odstup ku viacerým oblastiam cirkevnej náuky,
– oficiálne učenie úradnej cirkvi v otázkach manželstva a rodiny je pre väčšinu opýtaných irelevantné,
– opýtaní sa dožadujú väčšieho rešpektu ku kultúrnym a krajovým osobitostiam (napríklad niekde je predmanželský sex úplne bežný, inde sa vníma ako vážne previnenie),
– veriaci sa cítia preťažení nárokmi cirkvi v oblasti viery a mravov. V praktickom živote sa nedá žiť len ideálne alebo odrazu žiť ideál, lebo ideál a skutočný život na seba často narážajú. Preto je potrebné domyslieť náuku o „hierarchii právd“ (v zmysle II. vatikánskeho koncilu).
kvantitatívne výsledky (spracované najmä podľa publikácie študentov)
Katolícke hodnoty požívajú veľkú vážnosť (cirkevný sobáš, hodnoty, ktoré presadzuje cirkev pre rodinný život a každodennú kresťanskú prax, účasť na liturgickom živote)
– cirkevný sobáš je dôležitý aspoň pre 90 % opýtaných bez ohľadu na vek,
– výchova ku cirkevným hodnotám je dôležitá pre 90 – 95 % opýtaných,
– vyše 60 % opýtaných, ktorí majú deti, sa s nimi modlí aspoň raz týždenne.
Asi 80 % opýtaných navštevuje bohoslužby aspoň raz mesačne. Podstatne nižšia je však účasť mladých – v kohorte 14- až 30-ročných 6 % nebolo ešte nikdy na omši.
Vyše 60 % opýtaných, ktorí navštevujú liturgiu častejšie ako raz mesačne, nesúhlasí s cirkevnou náukou o rodine.
Väčšina opýtaných nepovažuje cirkevný postoj ku antikoncepcii za relevantný.
Cirkevné učenie o regulácii počatia pri svojom osobnom rozhodovaní neberú na zreteľ.
Cirkevné učenie o manželstve a rodinnom živote prijímajú kriticky a s veľmi rozmanitými osobnými dôsledkami.
Vyše 80 % opýtaných sa vyjadrilo v prospech predmanželského spolužitia „na skúšku“. Výnimkou je Poľsko, južná Európa, južná a severná Amerika, kde sú hlasy rozdelené 50 na 50.
Až do 90 % opýtaných (najviac v Nemecku) vyjadrilo nesúhlas s cirkevným učením, ktoré nedovoľuje znovuzosobášeným pristupovať ku eucharistii.
Zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia pri partnerských vzťahoch si v Nemecku želá 70 % opýtaných. Za sú vo všeobecnosti najmä ženy, mladšie vekové skupiny a obyvatelia väčších sídel (v Poľsku, južnej Európe a v Brazílii je však väčšina proti).
Dotazník nedal jasnú odpoveď, či by zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia malo znamenať aj sviatostný cirkevný sobáš.
V Nemecku je vyše 80 % opýtaných za zdobrovoľnenie celibátu kňazov. Podobná podpora zdobrovoľnenia celibátu je aj inde vo svete s výnimkou Poľska a južnej Európy. Väčšina však považuje celibát za dôležitú hodnotu a vyjadruje sa len za jeho zdobrovoľnenie, nie za úplné zrušenie.
Veľkú podporu má zavedenie diakonátu žien. Skoro 90 % opýtaných odpovedá áno, alebo skôr áno. Pri práci v teréne sa ukázalo, že štatistické vyhodnotenie naprieč kultúrami naráža na ťažkosti s pojmom „diakonát“ a jeho prekladom. Z rodového pohľadu podporuje diakonát žien asi o 10 % viac žien ako mužov, ale z hľadisku veku sú zastúpené všetky skupiny približne rovnako.
Väčšina opýtaných očakáva a prijala by podporu cirkvi v oblasti rodinného života
– cirkev by mala viac počúvať, neposudzovať a neodsudzovať,
– príprava na manželstvo by mala byť kvalitnejšia,
– podpora manželstiev by mala byť sústredenejšia a dlhotrvajúca,
– mal by sa vytvoriť priestor pre výmenu skúseností medzi manželskými pármi navzájom.
Cirkev by nemala tých, ktorým zlyhal manželský a rodinný život len odsudzovať a správať sa k nim čiernobielo. Opýtaní požadujú dôslednejšie rozlišovanie, odlíšenie jednotlivých typov neúspešných vzťahov, väčšie porozumenie pre realitu, ktorá sa nedá vždy pomeriavať s ideálom a prijatie aj nie dokonalých vzťahov.
Pápež František má veľkú podporu, väčšina ním je nadšená a vkladá do neho nádej. Naproti tomu mu zazlievajú nezrozumiteľnosť úradného dotazníka.
Slovami Erwina Kollera, prezidenta nadácie Herberta Haaga za slobodu v cirkvi, sa „… študenti ponúkli cirkvi ako jej hlas primeraný dobe. Kiežby výsledky ich výskumu pomohli cirkvi, aby brala vážne životnú situáciu veriacich, aby im načúvala úprimne a bez predsudkov, aby premeny, ktoré sa uskutočňujú v hlavách a srdciach ľudí zavzala konštruktívne do ohlasovania a života cirkvi.“