Obrázok: Dobrý Samaritán, Zdroj: www.shepherdsguild.org
Knieža Karel Schwarzenberg sa v júli tohto roku vyjadril, že otázka migrantov sa môže stať kľúčovou otázkou súčasnej generácie obyvateľov Európy. Otázkou, ktorá skúša charaktery. Otázkou, ktorá ukáže, či ako ľudia a kresťania zlyháme alebo sa zachováme správne.
Utečenci z Blízkeho východu sa nepohybujú a nezomierajú už len v okolitých krajinách. Reálne prekračujú naše štátne hranice. Sú už tu, sú medzi nami.
Téma utečencov je nesmierne zložitá a komplexná téma. Neexistujú žiadne jednoduché a jednoznačné odpovede. Na jednej strane stojí povinnosť pomôcť bezmocným ľuďom na úteku pred vojnou – na druhej sú tu obavy, že ľudia z iných kultúr sa u nás nedokážu prispôsobiť a stanú sa zárodkami nových dlhotrvajúcich problémov.
Na Slovensku cudzincov nemáme radi, veľká väčšina obyvateľstva je proti prijímaniu utečencov aj v minimálnom množstve. Dokazujú to nie len reprezentatívne prieskumy alebo obecné referendum v Gabčíkove. Skutočné nálady celkom dobre (aj keď veľmi naturalisticky) odrážajú búrlivé diskusie na sociálnych sieťach a komentáre pod článkami na webových portáloch.
Našu verejnú diskusiu zásadným spôsobom ovplyvňujú verejní činitelia. Predseda vlády aj minister vnútra verejne mnohokrát označil utečencov za hrozbu a odmietli sa solidarizovať s trpiacimi ľudmi na úteku.
„Čo má Slovensko spoločné s tým, čo sa udialo v Líbyi, v Iraku alebo v Sýrii? Absolútne nič. „Nenesieme žiadnu zodpovednosť za to, v akom stave sa tieto krajiny nachádzajú. Nemôžme preto akceptovať, aby nás niekto nútil, že postarajte sa o ľudí,“ zdôraznil premiér.
Viac ako tragické osudy ľudí sa zaujímajú o blížiace sa voľby a riziko straty voličských skupín.
Situáciu mierne vyvažuje prezident, ktorý sa v prejave v parlamente verejne prihlásil k pomoci utečencom.
A čo na túto závažnú a polarizujúcu tému hovoria slovenskí náboženskí lídri?
Nič.
Do dnešného dňa neboli publikované žiadne oficiálne vyjadrenia k utečencom od lídrov slovenských kresťanských cirkví.
Katolícki biskupi neposlali žiadny pastiersky list.
Predseda biskupskej konferencie nepredniesol žiadnu kázeň zameranú na osvetlenia kresťanského postoja k situácii utečencov.
Tlačový odbor Konferencie biskupov nevydal žiadne stanovisko.
(Leták Katolíckej charity bol krok správnym smerom, ale je to neoficiálny informačný materiál a jeho kvantitatívny dosah je minimálny)
Ani evanjelickí biskupi nevydali žiadne stanovisko, oficiálna webová stránka ecav.sk o najaktuálnejšej téme posledných mesiacov mlčí úplne.
Kto iný by mal do slovenskej verejnej diskusie priniesť posolstvo kresťanskej lásky alebo len “obyčajnej” ľudskosti ak nie predstavitelia kresťanských cirkví?
Kto iný by mal upokojiť emócie a tlmiť nenávisť voči zúfalým cudzincom prchajúcimi pred bombami a ozbrejenými blízkovýchodnými náboženskými fanatikmi?
Kto iný by mal priniesť “srdce” do chladnej polemiky o výhodnosti a alebo nevýhodnosti prijímania utečencov?
A po inšpiráciu netreba ísť ďaleko. Pápež František ešte pred dvoma rokmi osobne navštívil ostrov Lampedusa, ktorý sa stal prvým cieľom lodí preplnených migrantmi a apeloval na kompetentné orgány, aby v utečencoch videli ľudí a nie votrelcov.
V posledných dňoch sa k téme vyjadril aj viedenský kardinál Schönborn. Vo svojej kázni vyzval kresťanov aj nekresťanov na pomoc utečencom a ponúkol konkrétnu pomoc cirkvi.
Citlivosť a reálnu pomoc voči migrantom tak prejavujú v slovenskej realite hlavne bežní ľudia a združenia, ktorí sa verejne nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Jednoducho cítia potrebu ľuďom v núdzi. Sú medzi nimi veriaci aj neveriaci. Mediálne najsilnejšou takouto skupinou je spontánne vytvorená komunita Výzva k ľudskosti, ktorá okrem argumentovania v internetovom prostredí aj organizuje a sprostredkováva materiálnu pomoc.
Zdá sa, že biblický príbeh o milosrdnom Samaritánovi má v súčasnej dobe netradičné paralely. O trpiaceho pocestného sa aj vtedy postaral len “neveriaci” Samaritán.