Ešte za tmy sme sa ponáhľali z mesta Salalah do neďalekých hôr. Krajina, ktorá nám dovolila kráčať po biblických stopách, spoznávať miesta, kde už pred piatimi tisícami rokov žili vyspelé civilizácie, krajina vône kadidla, ktoré po tisícročia spolu s myrhou malo vyššiu cenu ako zlato, krajina, ktorá pred tisícami rokov oplývala múdrosťou v astronómii, matematike, moreplaveckých zručnostiach, obchodných znalostiach a múdrymi vládcami(až doteraz), nám navždy učarovala…
Tajomstvo pestovania kadidlovníkov, ktoré si tisícročia odovzdávajú z pokolenia na pokolenie ľudia žijúci na juhu Arabského polostrova, si dokázali uchrániť pred všetkými dobyvateľmi. Vôňa kadidla sa i dnes v tejto krajine šíri všade, v mešitách, v chrámoch, v každej domácnosti, v obchodoch, hoteloch, na verejných priestranstvách.
Keď sme kráčali v šere zobúdzajúceho sa dňa hore strmým kopcom vypínajúcim sa v masíve hôr provincie Dhofar nad mestom Salalah, myšlienkami som sa vracala do čias spred viac ako dvetisíc rokov. Pohľadom i dotykom som objímala voľne rastúce kadidlovníky i myrhovníky, ktoré nám stali v ceste. Možno pár kilometrov od nás viedla staroveká kadidlová cesta, ktorá spájala rôzne etniká a civilizácie, kráľovstvá i náboženské spoločenstvá jediným prvkom, akým bolo zrnko kadidla.
V letnom sídle „kráľovnej zo Sáby“ v údolí Khor Rori som čítala nápis zo staroveku:“Ani zrnko kadidla si nenaložíš na svoju loď, osla, ťavu, ak si ho nekúpil, či nedostal darom, lebo kráčaš proti Božím pravidlám, proti Božej vôli a nikam nedôjdeš..“
Staroveká múdrosť mala iste veľkú silu, pretože dodnes zaistila Ománu ako „Svätej zemi kadidla a myrhy“ (tak sa označuje Omán v Arabskom svete do dnes) titul jednej z najbezpečnejších krajín sveta.
Všetko, čo som v tejto krásnej krajine spoznala a stretla, tú nádhernú starovekú i novovekú históriu, pamiatky, ktoré sa iba pár rokov dozadu začali vynárať spod veľkého nánosu piesku, usmiatych a krásnych ľudí vážiacich si svojich múdrych vládcov (až dodnes)a kultúru nepoznaného Ibadiislamu, mi preniká hlboko do duše. To vzájomné abrahámovské puto sa nedá nepocítiť. Je vyjadrené aj na krásnej maľbe v hrobke biblického Jóba, ktorého si vyznávači Ibádiislamu zvlášť uctievajú vysoko v horách Dhofaru.
Vôňa kadidla na každom kroku ma viedla k úvahe, že možno aj ten náš vianočný príbeh o troch mudrcoch, troch kráľoch, či troch mágoch, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému židovskému kráľovi sa mohol na prelome dejín začať práve tu. Či sa stal, či nestal, rozprávame si ho každý rok, už po tisícročia, na Vianoce…
Aká silná musela byť túžba po zmene sveta, ktorá múdrych mužov – „mudrcov“ poháňala vpred po strastiplnej ceste, ktorou prechádzali kupci s kadidlom, či kráľovské karavány? Aké bohaté bolo poznanie znamení doby-cez nevšedné zoskupenie hviezd, ktoré svojim umom objavili až po poznanie života i spirituality?
V historických záznamoch z Južnej Arábie (Félix Arábie, ako ju nazývali vtedy Rimania) sa objavovali zmienky o tom, že všetky obchodné karavány s drahocenným tovarom putujúce púšťou i obchodné lode plávajúce po Červenom mori sprevádzali mudrci, vedci, ktorí dobre poznali fyziku, či astronómiu, mali vynikajúce navigačné schopnosti a používali aj dômyselné navigačné pomôcky. Prejsť púšťou na juh Arabského polostrova bez týchto znalostí sa málokomu podarilo. Dokonca rímsky cisár Augustus podľa uchovaných dokumentov vraj vyslal do Južnej Arábie vojská(až 10 000mužov), ktoré sa však museli z polcesty vrátiť… Mnohí dobyvatelia sa chceli zmocniť drahocenných tovarov, akými boli najmä kadidlo (používané nielen pri rituálnych slávnostiach v chrámoch vtedajšieho sveta, ale aj ako súčasť vonných olejov a drahocenných mastí, či liečivých prípravkov) ale aj rovnako vzácna myrha a voňavé koreniny.
Že na cestách, ktorými putovali karavány s kadidlom a myrhou, sa často objavovali aj ľudia s nečistými úmyslami, vedeli iste aj mudrci, ktorí dorazili až do Betlehema. Vzácne dary, ktoré niesli iste zaistili biblickým „migrantom“ – rodine Jozefa a Márie v Egypte aspoň základné potreby….
Traja králi, múdrci, či mágovia, v dobrej viere,s čistými úmyslami prichádzali do civilizovanej krajiny vtedajšieho sveta. Ich dôveru, podľa vianočného príbehu zapísaného v Novom zákone kresťanskej Biblie chceli však vtedajší vládcovia zneužiť a využiť vo svoj prospech. Vianočný príbeh však hovorí o ich, či Božej Múdrosti, ktorá sa nedala oklamať. Aj my vieme, že tým, čo pristupujú pokorne, pravdivo a otvorene k životu, vždy zabliká svetielko Božieho majáku…
Vidieť a cítiť znamenia doby a správne ich interpretovať je naozaj sprevádzané veľkou múdrosťou. Múdrosťou, ktorá často presahuje naše ľudské chápanie.
Vianočný príbeh o Troch kráľoch, mudrcoch, mágoch, či kňazských kniežatách(ako ich nazývali v niektorých kultúrach vtedajšieho sveta) vo mne evokuje niekoľko podobností s dnešnou dobou.
„Novoveké karavány“ hľadajúce lepší život v našich kultúrnych podmienkach môžu byť sprevádzané ľuďmi so zlými úmyslami, ktorí v nových krajinách nehľadajú prijatie, neprinášajú pokoj. No medzi nimi určite prichádzajú aj múdri, pracovití a vzácni ľudia, ktorí hľadajú súcit, ľudskosť, láskyplné vzťahy, nový domov. Možno tak, ako Traja králi prinášajú vzácne dary ( a vôbec nemusia byť materiálne), ktoré nám v budúcich dobách môžu pomôcť prežiť aj tie najhoršie časy, ako dary „Troch kráľov“ pomohli iste prežiť „Svätej rodine“ v Egypte. Môžu nám pomôcť vidieť svet inou optikou.
Zlato, kadidlo a myrha, najvzácnejšie kráľovské dary dávnoveku by sme dnes mali premeniť na to, čo je pre našu civilizáciu najpotrebnejšie: vzájomná spolupatričnosť, prijatie a zotrvanie v láskyplnom vzťahu človeka a človeka, bez ohľadu na rozdielnosť kultúr, náboženstva, spôsobu života.
Veľká „karavána celého ľudstva“ musí byť sprevádzaná tiež múdrymi navigátormi, mudrcami.
Vodcami úprimnými, čestnými, s čistým srdcom a odvahou čeliť všetkým prekážam. Iba takto môže aj v najhorších chvíľach na obzore uvidieť žiarivú hviezdu, ktorá všetkých pútnikov bezpečne privedie do cieľa– Kráľovstva pokoja a lásky.